Peniaze a platidlá nás v rôznych podobách obklopujú už tisícročia – mušle kauri, perie, kakaové bôby, mince, kúsky papiera s potlačou, digitálny kód v krypto peňaženke... Peniaze hýbu svetom, spájajú aj rozdeľujú ľudí. Nevieme kto včera držal bankovku, ktorou dnes platíme pri pokladni.
Kolekcia sleduje fenomén financií v umení, sleduje stereotypy pri zobrazovaní bohatstva či chudoby a ich vzájomných vzťahov. Výtvarné dielo nám naznačuje hodnotové nastavenie a životnú situáciu autora či autorky, ale niekedy aj objednávateľa, ktorý ovplyvnil zobrazený obsah a jeho ideologické vyznenie.
Bohatý donátor zväčša asociuje majetok a úspechy s charakterovými prednosťami. Zobrazenie chudoby v sociálne orientovanom umení naopak apeluje na spoločenskú zmenu a zmiernenie majetkových rozdielov. Glorifikáciu skromného a nemajetného života nachádzame v kresťanskom učení pretaveného najmä do umenia stredoveku.
Nedôvera k bohatstvu patrí medzi časté motívy politickej propagandy. Antisemitské plagáty a slogany pred a počas druhej svetovej vojny napríklad obviňovali Židov z kradnutia a úžery, na ktoré malo doplácať chudobné obyvateľstvo. Politická satira vznikajúca počas komunistického režimu často využívala stereotyp obézneho podnikateľa v klobúku, niekedy s prasačími črtami.
Národné legendy mnohých krajín, vrátane Slovenska, prezentujú chudobných statočných hrdinov, a bohatých, ktorých majetok treba zhabať a následne rozdávať. Poklad obklopuje hmla tajomna alebo ho stráži bájna príšera. Hlavnej postave príbehu zväčša nezáleží na bohatstve pre vlastné potreby, to je skôr odmenou a nástrojom pre dosiahnutie vyššieho šľachetného cieľa – spravodlivej vlády, odvďačenie sa rodine a podobne.
Medzi dielami nájdeme návrhy mincí a bankoviek, motívy s dlžníkmi, zbojníkmi či bankármi, kontrasty prepychu a chudoby v serióznej aj parodickej podobe. Ukazujú, že solidarita, vykorisťovanie a hmotná núdza patria medzi rovnako „šťavnaté“ umelecké námety ako krása, láska či sloboda.