Objavuj cesty umením

Laco Teren je typickým predstaviteľom postmoderného umelca, ktorý svojou tvorbou a neprehliadnuteľným organizačným potenciálom formoval umeleckú scénu nielen osemdesiatych rokov, ale ako jeden z mála v svojej generácii aj nasledujúce deväťdesiate roky. Ofenzíva vtedajšej neoexpresionistickej maľby sa mu stala blízkou a jeho prvé verejné vystúpenia boli modelovou reakciou mladého umelca na v Európe vrcholiacu vlnu divokej maľby. Terenov maliarsky naturel sa našiel v akoby neškolenom rukopise, krikľavej farebnosti, miešaní štýlov, v uprednostnení intuície, podvedomia a mýtov. Pomohli mu ako inšpiratívne mosty k vlastnému výskumu domácej reality, ktorú hľadal v interpretácii vyblednutých ideologických emblémov, so zaprášenou poetikou socialistického umenia.

Maľba Žatva, podobne ako iné diela z tohto obdobia, napr. Roztočte kolesá, Ťažký priemysel (1988), je ironickým vyrovnaním sa s absurditou a falošnosťou rétoriky totalitného režimu. Spoločnou je im ikonografická schéma, postavená na zväčšovanom detaile sprofanovaných symbolov, namaľovaných s expresívnou priamočiarosťou tak, že ich totalitná údernosť známa z budovateľských plagátov sa v maľbe jednoducho stratila. Terenov obraz je potom ikonografická koláž, v ktorej mieša a strieda „post reálie“ s vlastným komentárom v ironizujúcom, básnickom či filozofujúcom duchu. Neskôr sa jeho maliarsky prejav stáva klasickejším a úspornejším, čím podporuje údernosť a zrozumiteľnosť symbolickej reči obrazu. V nových obrazových cykloch Tanec smrti, Vlajky, Naše ráje jsou vaše pekla, vychádzajúcich z toho istého ikonografického základu ako predchádzajúce obrazy, pridáva symboliku vanitas, aby sa nielen vysmial absurdite potemkinovských hier, ale paradoxne, aby ich nostalgicky vykreslil, našťastie, dnes už v ich unavenej bezmocnosti.