Objavuj cesty umením

Zakladateľ národného maliarskeho slohu, „knieža slovenského moderného maliarstva“, „alchymista slovenskej krásy“ – nejedno podobné epiteton zdobí jedno z najznámejších mien našich výtvarných dejín. Osudovým okamihom Benkovho umeleckého vývoja, ktorý sa v začiatkoch odohrával na Morave a v Čechách, boli prvé cesty na Slovensko, stretnutie vis à vis so severoslovenskou krajinou, ktoré mu podľa Várossa spôsobilo „slovenský šok“ a po roku 1920 premenu tvorby. Moment, keď dospel k poznaniu, že Slovensko je vo výtvarnom zmysle vertikála s kolmo zvrstveným maliarskym priestorom. Z tohto objavu vyrástol maliarov typický modus zobrazenia slovenskej horskej krajiny s oblými a vlniacimi sa úbočiami, dolinami, rozoklanými a strmými kopcami usporiadaný do pyramidálnej kompozície, rytmizovaný horizontálnymi pruhmi hmly, diagonálami prírodných alebo figurálnych prvkov. Zaľudnený životom jeho obyvateľov: pltníkov, drevorubačov, roľníkov a pastierov, kopáčok a hrabačiek sena, žien a mužov pri práci i odpočinku.

Obraz Na pole je vrcholnou ukážkou Benkovho „heroicko-monumentálneho“ štýlu 30. rokov. Maliar tu stupňuje lyrizmus výpovede, dramatické tóny i baladické zafarbenie, maximalizuje tvarovú účinnosť zvolených prostriedkov, ktorých obsahom sa stalo vyjadrenie života a mýtu rodnej zeme. Fascinovaný vnútorne slobodným a prirodzeným bytím slovenského človeka v súlade s prírodou a jej zákonmi hľadal idealizovaný, „antromorfizovaný“ obraz slovenskej horskej krajiny a plebejskej prapodstaty jej obyvateľov. Hoci Benka využíval výrazové prostriedky moderného maliarstva, nadviazal na myšlienkové – romantické – dedičstvo 19. storočia a prijal za svoj základný protomýtus slovenského romantizmu vieru v patriarchálnu a etickú nenarušenosť slovenského vidieckeho ľudu a jeho života.

Dielo vzniklo v čase, keď slovenské moderné maliarstvo na chvíľu vyrovnalo svoj krok s Európou. Benka vtedy vytvoril aj „opačnú“ skupinu diel, tzv. fragmenty, ktorých základom sa stalo excentrické umiestnenie veľkého figurálneho detailu, tvaru v popredí. I keď bol tento spôsob komponovania podobný avantgardnému filmovému – strihovému videniu detailov a polodetailov, šlo o metódu známu z dejín umenia – nazývanú efektom repoussoir (z francúzskeho: kontrast, kontrastné popredie obrazu), často sa využíval v baroku na dosiahnutie dramatizácie výjavu a zdôraznenie ilúzie priestorovej hĺbky.

Martin Benka sa narodil 21. 9. 1888 v Kostolišti a zomrel 28. 6. 1971 Malackách.