Kyjovská krajina Dezidera Millyho
autorské motívy
Kyjovská krajina Dezidera Millyho
autorské motívy
Dezider Milly (1906 – 1971) sa narodil v roku 1906 v Kyjove, v prostredí, kde po celé generácie formovali ľudovú kultúru príslušníci ukrajinskej národnosti. Prírodná a etnická svojráznosť regiónu sa hlboko zapísala do Millyho vedomia a stala sa východiskom jeho výtvarnej imaginácie v prvom rozbehu tvorby aj v neskoršom období.
Milly bol mnohostranným umelcom, ktorý kombinoval rôzne maliarske a grafické techniky. Svoje obrazové predstavy Milly realizoval najčastejšie práve cez krajinomaľbu. Olejom, temperou či akvarelom stvárňoval krásu drsnej baladickej krajiny, jasne rozpoznateľnej a pomenovanej, miestami až mesačnej, s pecňovitými kopcami a homoľami zvrásnenými v mäkkých oblinách. V jej vnímaní však prešiel niekoľkými fázami.
Počas raného obdobia tvorby maliar krajinu pozoroval okom realistu, no subjektívne ju dotváral, takpovediac romantizoval. Mäkkými kontúrami ju zbavoval hranatosti a tvrdosti. Nositeľkou emotívneho a poetického účinku sa stala farba, ktorú nanášal vo viacerých vrstvách, pričom stopa štetca nebola uňho výrazom temperamentu, ale dobre čitateľným, premyslene voleným znakom.
Začiatkom 60. rokov možno v Millyho tvorbe pozorovať viaceré zmeny. Autor začal sceľovať farbu do väčších plôch, jeho paleta sa rozjasnila a impresívny rukopis ustúpil skratkovitej kresbe. Vytváral vrásnité kompozície kopcov a krajinu zjednodušil na vodorovne sa tiahnuce plochy. Vznikali obrazy harmónie oka, rozumu a citu, ktoré sú akoby výtvarnými meditáciami.
Umelecké snaženie autora však najvýstižnejšie charakterizujú modernisticky poňaté krajiny zo záverečného obdobia tvorby. S výraznou redukciou prírodnej formy prišla expresívna teplá farebnosť a monumentálny výraz.
Krajinu autor nikdy nemaľoval ako uzatvorený výsek prírody s detailmi, ktoré by umocňovali intimitu prostredia. Naopak, detaily úplne vynechával, akoby na prírodu hľadel z veľkého odstupu. Jeho záber bol široký a panoramatický. Obrazovú plochu organizoval s dôrazom na horizontálne línie, ktoré neboli náhodné, ale zámerné a koncepčné. Krajina sa roztvára očiam pozorovateľa doširoka, akoby sa obrovské vlny zeme prelievali jedna do druhej a ich spomalený pohyb doznieval na vzdialenom, vysoko položenom horizonte.
Už takmer na konci svojej umeleckej cesty, spomínajúc na rodný kraj, napísal:
„Teším sa vždy na občasné návraty, na úprimné a čarovné stretnutia s prírodou, s fascinujúcimi tvarmi a farbami, naplnenými nevysloviteľným obsahom skutočna v podobe nadskutočna, ktoré svojou výraznosťou nadobúdajú vedome, dnes už v dozrievaní jesene, ešte väčšmi citové vzruchy pri pohľade na istú krajinu, čudesnú prírodu.”
Krajinu, ktorú dôverne poznal, Milly vo svojich obrazoch obohatil o nové, lyrické a melancholické kvality. Bol to práve on, kto objavil čaro východoslovenskej krajiny pre slovenské umenie, a to všetko s dojmom ľahkosti a prirodzenosti.
Použité zdroje: