Idea vytvoriť priehradu v Oravskej kotline, pravidelne sužovanej ničivými jarnými záplavami, sa objavila už v 18. storočí v bývalom Uhorsku. Od úvodnej projektovej štúdie z roku 1870 bolo vypracovaných viacero návrhov – v čase 1. svetovej vojny a neskôr počas prvej Československej republiky. Nedostatok skúseností a problémy spojené s objavením korozívnej minerálnej vody však stavbu odsúvali a s betónovaním sa napokon začalo až v roku 1943. Stavba priehrady trvala takmer desať rokov a dokončená bola až počas ČSSR.
Nedobrovoľné vysídlenie obcí, spojené so stratou rokmi zveľaďovanej úrody a násilným pretrhnutím väzieb k svojmu rodisku, bolo pre mnohých obyvateľov traumatické. Desiatky rodín ostávali vo svojich domovoch do poslednej chvíle a vyhnala ich až stúpajúca voda. Masívne presídlenia sprevádzali viacero veľkých stavebných projektov v tom čase – okrem Oravskej to boli aj priehrady Nosice, Starina, Palcmanská maša, Liptovská Mara a Nová Bystrica, ale aj sídliská Petržalka či Radvaň v Banskej Bystrici.
Po zatopení kotliny vzniklo jazero s plochou 35 km2, poháňajúce vodnú elektráreň s dvoma kaplanovými turbínami. Voda vytvorila na brehoch a ostrovoch priehrady unikátny biotop ležiaci na migračnej trase vodného vtáctva.
Na Slanickom ostrove sa zachoval útulný lesopark s osobitou atmosférou pútnického miesta. Tunajší kostol Povýšenia sv. Kríža pochádza z druhej polovice 18. storočia a svoju dnešnú klasicistickú podobu s dvojvežovým priečelím dostal v roku 1843.
Jedinečná poloha chrámu, veľkorysé priestory a výborná akustika ho predurčili stať sa domovom pre umenie. Novovzniknutá Oravská galéria doň v roku 1971 natrvalo umiestnila svoje zbierky tradičnej ľudovej plastiky a maľby. O dva roky neskôr vznikla v bývalej hrobke aj expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady. V exteriéri kostola boli umiestnené diela kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia a zrodilo sa tak lapidárium pod holým nebom.
Ľudová umelecká tvorba na Orave už od čias gotiky stiera hranice medzi insitným a profesionálnym umením. Geografické rozvrstvenie regiónu na dolnú a hornú Oravu ovplyvnilo rozloženie výtvarných druhov, striedanie katolíckych oblastí s evanjelickými zas určilo voľbu motívov. Hlavnými námetmi sú postavy svätcov, Madona, Kristus, ale aj figúry znázorňujúce rôzne povolania – valasi, gajdoši, huslisti a ďalšie typy muzikantov.
Sošky populárnych svätcov slúžili ako ochrana izieb, domov, cintorínov či celých dedín, ako strážcovia pútnikov na križovatkách ciest a používali sa tiež pri liečebných rituáloch. Autori sošiek a veriaci sa pokúšali získať si priazeň síl a živlov, od ktorých závisel ich úspech v práci. Svätý Florián na stĺpoch chránil pred požiarmi; Svätý Ján Nepomucký na mostoch zažehnával záplavy; skupina Svätej Trojice uprostred námestia ochraňovala obec pred morom; Svätá Barbora a Katarína sa starali o baníkov v baniach; Svätý Vendelín strážil stáda dobytka; Svätá Anna a Svätý Jozef poskytovali svoju ochranu školákom atď.
Postavy z dreva a kameňa boli pomaľované žiarivými farbami, ktoré ženy každoročne obnovovali. Mnohé sa zachovali na pôvodných miestach alebo ich veriaci „aktualizovali“ v modernom duchu a v štýle pripomínajúcom baroko a empír.
Ľudoví umelci samoukovia interpretovali modely svätých podľa vlastných pocitov, predstáv a v rámci svojich schopností. Oravskí rezbári a kamenári premietli do postáv a charakterov svoje osobné životné skúsenosti, každodenné trápenia a túžby. Zjednodušili ich ikonografické predlohy a na úkor detailu zdôraznili výraz a emóciu. Postavy z biblie sa tak stali spoločníkmi človeka a prinášali nadpozemské zážitky do všedného života.
Symbiózu reality a sna nachádzame vo všetkých prejavoch ľudového umenia – v piesňach, príbehoch, maľbách i drevorezbe. Umelecká tvorba bola v jednotlivých lokalitách Oravy mimoriadne rôznorodá a rovnaký námet mohol mať desiatky rôznych spracovaní a individuálnych zvláštností. Bohatosť tunajšej sochárskej produkcie počas druhej polovice 18. storočia nemá obdobu v kultúrnych dejinách žiadnej našej oblasti.
Na ostrov Slanica sa dnes dá dostať pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č.2 – Slanická Osada. Loď OG SLANICA poskytuje okružné vyhliadkové plavby, spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Návštevníkov víta pred kostolom socha prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, ktorý pochádzal práve z obce Slanica. Expozície sú prístupné sezónne od mája do septembra. Okrem festivalu Oravské hudobné leto sa tu každoročne – v poslednú augustovú nedeľu – koná aj svätá omša pre Slaničanov vysťahovaných pri vzniku priehrady. Ostrov navštívi približne 50 000 návštevníkov ročne.
V kolekcii nájdete výber diel zo slanických expozícií. Okrem polychrómovaných drevených a kamenných plastík zahŕňa aj príklady maľby vaječnou temperou na skle a oltárnu tabuľu s výjavom Posledného súdu. Diela reprezentujú rôznorodé štýlové prvky a špecifiká regionálnych dielní a vývojových období ľudového umenia. Najlepšie je ich však vidieť naživo v atmosférickom prostredí expozícií, preto návštevu ostrova umenia určite nepremeškajte.
Viac informácií nájdete na stránke Oravskej galérie.