Rozmerný obraz predstavuje kľúčový moment bolesti i slávy štyroch príslušníkov rodu Esterháziovcov (Esterházy), ktorí padli vo vozokanskej bitke. Už krátko po ich smrti začali vznikať rôzne diela pripomínajúce ich pamiatku. Najrozmernejším obrazom je výjav samotnej bitky.
Výjav komponovaný v mohutnej krajinnej panoráme predstavuje rozvinuté rozprávanie deja, o ktorom sa v spoločnosti hovorilo dlho a intenzívne – už len pre nedostatok údajov či dokonca protichodnosť niektorých verzií. Pochopiteľne, obraz zachytáva tú „esterháziovskú“, pričom opis diania vysvetľuje podrobná legenda.
Okrem samotného priebehu bitky, ktorá mala niekoľko fáz, sa obrazové rozprávanie sústreďuje na všetkých dôležitých aktérov s ich jednotkami, takže máme dobrý prehľad o rozložení síl. Podobne ako pri grafických stvárneniach aj tu ide o dokumentárnu vernosť, čo pri maľovanom obraze s množstvom postáv a pri snahe o zachovanie prehľadnosti pôsobí dosť neobvykle.
Pomerne veľkorysý priestor poskytol autor ústrednej postave rodu Ladislavovi Esterházimu (1626 – 1652), ktorého skon zachytáva v popredí napravo od stredu. Hlavou rodu sa následne stal jeho mladší brat Pavol (1635 – 1713), ktorý bol objednávateľom aj ďalších komemoratívnych diel.
Že mal obraz bitky pre rodovú pamäť veľký význam, dosvedčujú aj dve ďalšie, hoci veľmi zmenšené verzie, z ktorých jedna je zachovaná v dolnorakúskom hrade Heidenreichstein a druhá sa kedysi nachádzala v župnom dome v Zlatých Moravciach a dnes je v tamojšom múzeu.
Martin Čičo ●
Sprievodca k výstave Plody Sváru: Obraz osmanskej prítomnosti, SNG 2024.