Rodostrom Erdödyovcov z Hlohovca

Baroková olejomaľba pochádzajúca z rodovej rezidencie v Hlohovci zobrazuje tradične stvárnený rodostrom Erdődiovcov (Erdődy). V dolnej časti leží na červenej tkanine s erbom prapredok rodu Erdőd, doložený v roku 1259. Za ním je strom umiestnený v štylizovanej aleji.

Kmeň a vetvy sú pokryté početnými nápisovými a erbovými kartušami vzostupne reprezentujúcimi generácie rodu. Časť kartuší je korunovaná, ostatné sú obrúbené vavrínovými vencami. Genealógia sa končí grófmi Ľudovítom a Antonom Erdődim. V hornej časti sa nachádza červeno odetý anjel s latinskou nápisovou páskou v rukách, ktorá predstavuje obsah diela.

Vľavo anjel drží v rukách erb s jeleňom vyskakujúcim z polovičného kolesa s nápisovou páskou, udelený rodu Matejom Korvínom v roku 1459. Vpravo hore je umiestnený grófsky erb, udelený Maximiliánom II. v roku 1565. Rodostrom súvisí s inou hlohoveckou alegóriou Mateja Ignáca Fidlera z roku 1743, na ktorej tróniaci Matej Korvín podáva arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi (Bakócz) spomínaný erb z roku 1459 a prijíma od neho reliéf Narodenia. Objednávateľom bol Juraj Erdődi.

V rodostrome sa stretávame s motívmi protiosmanskej symboliky inšpirovanej bojmi s Osmanmi, ktorých používanie od 16. storočia dosiahlo v Uhorsku masový charakter. Symbolizovali vojenské zásluhy príslušníka rodu, napr. v podobe erbu s odťatou krvácajúcou bradatou hlavou muža v špicatom barete rodu Čákiovcov (Csáky) alebo erbu, kde z koruny vyrastá odeté rameno, ktoré kopijou so zástavou bodá do osmanskej hlavy, spojeného s rodom Fánčiovcov (Fáncsy).

Radoslav Ragač

lab.SNG ● Sprievodca k výstave Plody Sváru: Obraz osmanskej prítomnosti, SNG 2024.