Fragmenty civilizácie

Bartoš je zrejme človek s vyhroteným zmyslom pre vnútorný poriadok vecí a o to viac je citlivý voči všetkému, čo ho narúša. Objavuje stopy indoktrinácie aj na najmenej očakávaných miestach – na chodbách a v priechodoch starých domov na Obchodnej ulici. Bartoš sa tieto a podobné zábery neusiluje nijako ozvláštniť, väčšinou sú iba strohým, čo najjednoduchším záznamom skutočnosti, len zriedkavo, avšak účinne využitá farba dáva tušiť, že autorovi nie sú cudzie formatívne zámery. Uvedomuje si, že farba omietok, pestrofarebnosť trochu insitne upravených výkladných skríň je poznačená socialistickým „zubom času“ – aj vybité výkladné skrine, provizorne zaplátané, sú vydané napospas živlom a takisto chátrajú.

Zhrdzavené mreže na dverách dávno opustenej predajne, zatečená omietka, ktorá dáva vzniknúť plesňovitým abstraktným obrazcom, podivuhodne kontrastujúcim so živou vlajkovou výzdobou, to všetko spoluvytvára reálny obraz doby. Šeď ako pleseň, presakujúca do farby, všadeprítomné známky úpadku, vytvárajú jednotiaci dobový vizuál, ktorému nechýbajú isté črty krásy, podobné tým, aké dodnes rozpoznávame v zanedbaných uliciach starej Havany.

Aurel Hrabušický ● Juraj Bartoš. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2009.