Interpretácia obrazu Rembrandta Návrat strateného syna I.

Kordoš sa v rámci interpretácií stal predstaviteľom špecifických, hravých travestií na rozhraní performance a inscenovanej fotografie, ktoré popri mimetických ašpiráciách skúmali aj formálne vlastnosti tela v priestore a čase. Sú založené na zmene identity niekoľkých prvkov v danej schéme a rozširujú portrétne kvality tradičnej pózy a gesta do polohy „živého obrazu“ – „tableau vivant“.

Zaujímavým príkladom akčnej parafrázy zachytenej v štyroch časových fázach je Návrat strateného syna podľa Rembrandta. Aktérmi tohto „oživeného obrazu“ sú štyria výtvarníci oblečení do kostýmov na spôsob starozákonných postáv (Kordoš, M. Meško, P. Meluzin, L. Vančo, doplnené vtedajšími študentmi E. Chmelovou a A. Votavom). Aj iné Kordošove akčné reinkarnácie sú založené na historických postavách mytologických či biblických hrdinov, ktorí dnes už predstavujú vžité archetypálne hodnoty a symboly nášho správania.

Akoby prostrediu emocionálneho schematizmu obdobia normalizácie sýtenému ideológiou komunizmu - povoľujúcemu vo výrazovej rovine nanajvýš podivnú zmes modernosti a socialistického realizmu – čelil autor presunom k umeleckému odkazu minulosti. Nanovo kriesil a organizoval privlastnené „umelecké obrazy“ ich obohatením o rozporuplnú identitu svojej súčasnosti. Akoby v chef d’oeuvres renesancie a baroka, v obrazoch starých majstrov nachádzal stratenú pôdu kultúrnej opory, vzorce a „kadluby“ pre vyvolanie emocionálneho náboja a výrazovej sily. Rátal pritom s vyspelým divákom, s jeho znalosťou umenia a spoluúčasťou. V súvislostiach hravých travestií, v symbolickej reprezentácii „zrkadlenia“, ktoré majú veľmi blízko k divadlu a hernému aktu, s nimi narábal ako s „kultúrnymi imobíliami“.

Zora Rusinová ● RUSINOVÁ, Zora. Umenie akcie 1965-1989 = Action Art 1965-1989. Bratislava : SNG, 2001.