Bez názvu

Sústredený sochársky program Márie Bartuszovej, podobný systematickému prieskumu, je v slovenskom umení ojedinelý a istú príbuznosť by sme skôr našli v pražskom kultúrnom prostredí, odkiaľ umelkyňa pochádzala. Pri práci s hmotou najprv kládla dôraz na sám proces dotýkania sa, hmatové kvality sochy, neskôr sa sústredila na skúmanie jej fyzikálnych vlastností: vyprázdňovanie objemu či napĺňanie objemu prázdnom, prieniky plného a prázdneho tvaru uzavretého do kompaktnej alebo perforovanej škrupiny často prekonávajúcej zákony tiaže.

Charakteristickým, priam osudovým materiálom jej tvorby sa stala sadra, pričom špecifi kum tohto materiálu sa stalo východiskom vzniku jedinečného konceptu vyjadrenia mentálnych vlastností hmoty, ktorá sa v jej rukách stávala nositeľom psycho-fyzických a duchovných záznamov. Jej krehké, niekedy akoby zvonka aj zvnútra zraniteľné a pominuteľné odtlačky hmoty mohli byť obrazom procesuálnej krivky života „sínusoidy zrodu, energie rastu a nevyhnutnosti zániku“ (Vladimír Beskid).

Katarína Bajcurová ● Slovenský obraz (anti-obraz) : 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení. Bratislava : SNG, 2008. 278 strán. ISBN 9788080591366.