Kubistické zátišie

Hoci bol Sergej Charchoune priateľom a generačným druhom Man Raya, Francisa Picabiu a Marcela Duchampa, nezáujem priblížiť sa k tej či onej avantgardnej skupine a nevôľa k politickým elementom dadaistického hnutia prispela k jeho dlhodobej obskurite. Dadaizmus však zásadne ovplyvnil jeho texty – Charchounova literárna tvorba predstavuje prínos v kontexte modernej ruskej prózy, keďže písal iba v ruskom jazyku. Svoju dadaistickú epizódu zhodnotil v spomienke „Moja účasť na dadaistickom hnutí“. 

Autorov podiel na významných udalostiach svetovej maliarskej avantgardy v jej centrách, ktoré sa dočasne stali i jeho bydliskom (opustil Rusko, aby sa vyhol službe v armáde), ale zostáva dôležitý. Počas pobytu v Španielsku objavil estetiku arabesky, ktorá ovplyvnila mieru dekoratívnosti v jeho maľbe. Po príchode do Paríža v roku 1920 stretol Amédée Ozenfanta, objavil purizmus a sám seba nazval „kubistom druhej generácie“. 

Dlhodobejšou fázou v diele Charchouna bol analytický kubizmus a hľadanie jeho individuálnej verzie. Triezvosť, používanie umiernenejšej farebnej palety a rovnováha kompozícií sa odzrkadlila i na obraze Kubistické zátišie. Obraz má komorný rozmer, ktorý Charchoune obľuboval a nesie sa v duchu tradičnej racionality francúzskej maľby. Na plátne sa objavuje fragment vázy a iných nádob, frekventovaných prvkov klasických kubistických zátiší. Pre verejnosť bol Charchoune objavený až v roku 1960 v článku Williama Copleyho v špeciálnom vydaní umeleckého časopisu ARTnews a následne v tom istom roku samostatnou výstavou v Spojených štátoch.

Katarína Müllerová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová] . Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.