Autoportrét

„Umenie je večná prítomnosť; umenie génia nežije v jednej atmosfére, ale svojimi koreňmi siaha do najvzdialenejšej minulosti, do najvzdialenejších oblastí a odvšadiaľ nasáva výživu, aby všade roznášalo živú silu. Umenie je vyjadrovacím spôsobom indivíduí, ktoré dokážu vidieť a zjednotiť v sebe minulosť, prítomnosť, sily a zámery prírody, prejavy života, večného pohybu: je jazykom, ktorým umelec sprostredkúva vonkajšiemu svetu svoje myšlienky a oživuje svoj vnútorný svet. 

Umenie je presným, jasným prejavom emócií, osobných daností, myšlienok umelca, ktorý sa spája s dynamikou, rytmikou a harmóniou daného umelca; umelec je zasa subjekt, ktorý svojimi prostriedkami – či je to farba, slovo, zvuk alebo forma – stojac prísne na etickom základe urobí svoje diela orodovníkom svojich emócií, myšlienok, ale nie menej vedomostí s takou presvedčivou silou, aby pevne obstáli voči názorom iných. 

Neostáva na povrchu, díva sa do hĺbky vecí, ide podľa možnosti k ich konečnej príčine a neuspokojuje sa s javom stojacim pred ním. Snaží sa ponúknuť vnútro života, vnútornú štruktúru a hlboko ležiace sily, na ktorých je stavaná aj príroda: zdôrazňuje úmysel prírody tvoriť, prejavujúci sa vo všetkom a všade, v rytmickom pulzovaní. Svoje diela vybaví faktormi života, pohybov, z ktorých sa skladá život prírody.“ – Edmund Gwerk v časti eseje na tému idey Immanuela Kanta o umení génia