Nešťastie

„Predovšetkým, ohliadnuc sa za uplynulým rokom, prichádzaš mi na um ty, drahý, chudák priateľ Blazsej Ladecky (Ladeczky); navždy som ťa stratil… Neskoro popoludní tvoja duša odišla. Bola nedeľa 12. júna, nevľúdny, studený daždivý deň, ešte som nič netušil. Ty si už vtedy bez života ležal vystretý vo väčšej izbe, okolo teba smútili tvoji blízki. Pondelkové ráno bolo tiež chladné, nevľúdne, tmavosivé, išiel som von pracovať, vzal som so sebou nášho malého psíka“ (31. december 1881, Beckov)

Už od detstva mal Mednyánszky dôverných priateľov, ktorí mu robili spoločnosť v prostredí Strážok a Beckova, kde vyrastal a strávil mladosť. Patril k nim napríklad Blazsej Ladeczky, ovčiarsky pomocník z Potvoríc, ktorý zomrel v mladom veku v roku 1881 a maliar za ním veľmi smútil. Podobne v mladom veku zomreli aj ďalší jeho blízki, či to bol kočiš Ján Dinda v Strážkach alebo Bálint Kurdi, lodník z Vácu a Mednyánszkeho veľká láska.

Smrť Ladeczkého maliara veľmi zasiahla a stala sa pravdepodobne námetom jednej z prvých veľkoformátových figurálnych kompozícií, na ktorých pracoval vo svojom jedinom stálom ateliéri v Strážkach. Nad hrobom a Nešťastie sú dve diela, ktoré reflektujú zachytenie smútku, veľkej bolesti pozostalých, ktorým zomrie dieťa. Sú to práce, ktoré Mednyánszky neprezentoval na verejnosti a boli väčšinu času umiestnené v jeho ateliéri. Vznikli práve na prelome 70. a 80. rokov 19. storočia, kedy umelec ešte len začínal svoju kariéru. Zatiaľ čo v krajinomaľbe získaval prvé úspechy, figurálna tvorba ostávala dlho skrytá pred divákmi. Nebol si ešte istý svojím prevedením, na čo odkazujú časté premaľby ako i veľkoformátové kresby, ktoré si ako prípravné práce k týmto námetom vyhotovoval.

Katarína Beňová ● “Sedem vecí o…” Ladislav Mednyánszky a jeho denníky (medium.com)