Rodina

Slovenský maliar, člen skupiny galandovcov. Detstvo prežil Paštéta v Rajci. Študoval na VŠVU v Bratislave (1950 – 1955) u Ľ. Fullu a J. Želibského. V roku 1957 sa podieľal na založení Skupiny Mikuláša Galandu. Jeho prvá plánovaná samostatná výstava v Galérii Cypriána Majerníka v roku 1959 bola zatvorená tesne pred vernisážou. V druhej polovici 60. rokov 20. storočia, aj vďaka väčším možnostiam vystavovania, zažíval obdobie tvorivej pohody, ktoré zlomila až normalizácia. Výstavy sa opäť presunuli do súkromnej sféry (napríklad tri dni trvajúca výstava v Paštékovom novopostavenom dome v roku 1973). 

Pod tlakom okolností sa začal venovať práci s keramickou hlinou a kresleniu, život v Bratislave striedal s izolovanejšou Oravou a Kysucami. Verejného uznania sa mu dostalo opäť až v druhej polovici 80. rokov, keď začal postupne ožívať domáci spoločenský aj kultúrny život. V jeho tvorbe zo začiatku dominovali expresívne deformované ľudské aj zvieracie postavy, často námetovo vychádzajúce z vidieckeho života. Neskôr sa tvary na jeho plátnach čoraz viac oslobodzujú od predmetnej skutočnosti; išlo mu o maľbu ako autonómny, verbálne nepopísateľný svet, komunikujúci s divákom viac na emotívnej než racionálnej úrovni. 

Paštéka patrí časťou svojej tvorby (spolu s ostatnými galandovcami) medzi umelcov, ktorí sa voľne inšpirovali formami a námetmi ľudového umenia, a ktorých z tohto dôvodu výrazne preferoval prvý kurátor Trienále insitného umenia Štefan Tkáč v 60. rokoch 20. storočia.

Alexandra Tamásová ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG