Ona II.

Najvýraznejšia multimediálna predstaviteľka našej neoficiálnej výtvarnej scény. Autorka vyštudovala grafiku a maľbu na VŠVU v Bratislave (1959 – 1965), ale veľmi skoro (v druhej polovici 60. rokov) sa od týchto tradičných techník odklonila, resp. začala uplatňovať ich rozšírené chápanie. Stali sa totiž súčasťou veľkoryso poňatých priestorových inštalácií, vtedy nazývaných environmenty (Možnosť odkrývania, 1967; Kandarya Mahadeva, 1969). 

Jana Želibská vo svojej tvorbe skúma vrodenú, ale aj spoločenskú identitu ženy, zaoberá sa medziľudskými vzťahmi, témou mužského i ženského tela, rôznych spôsobov jeho zobrazenia v kultúre. Často pracovala so zámerne neumeleckým vizuálom svojich obrazov, adaptujúc podnety a motívy z dobovej pop-kultúry. V 70. a 80. rokoch 20. storočia, keď patrila k umelcom s veľmi obmedzenými možnosťami vystavovania, sa venovala najmä akčnému umeniu v prírodnom prostredí. Príroda sa tak stala druhou veľkou témou jej diela naprieč niekoľkými desaťročiami. Zo scény nevymizla ani v 90. rokoch, keď sa vyjadrovala najmä prostredníctvom videa, resp. videoinštalácie. 

Grafiky Ona a Ona s kvetinami (obe 1968) konfrontujeme s maľbami Václava Šilhána a Alexandra Nyullasyho, ktoré predstavujú rozličné prístupy k tomu istému námetu – aktu, zobrazujúcemu kypré ženské telo. Všetky tieto práce zároveň spája aj problematika gýču – kým u oboch mužov-autorov je gýč prítomný zrejme ako nezamýšľaný sprievodný efekt, Želibská s ním pracuje premyslene a kriticky.

Alexandra Tamásová ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG