Slovenský národný archív

Trezor dokumentov slovenskej histórie. Monument od Vladimíra Dedečka vznikol v roku 1983 v Bratislave na kopci, ktorý dôverne poznal. Predstavoval si, že vytvorí niečo ako egyptskú mastabu: pribudnú ďalšie stavby a vysadia 2000 borovíc. Lenže na nič z toho nezostali peniaze. Zadanie znelo navrhnúť ikonickú budovu, ktorá ochráni dokumenty pred ohňom, vodou, krádežami — a pred vojnou.

Architekt Dedeček bol až druhý v poradí, kto sa úlohy zhostil. Prvým bol Tibor Gebauer v ateliéri Iľju Skočeka, kde vznikol aj Istropolis. Jeho návrh bol taký zložitý, že nevedeli nájsť stavebníkov, ktorí by boli ochotní do toho ísť. Vladimír Dedeček uchopil Slovenský národný archív ako depozitár. Sú to štyri vertikály obopnuté prstencom. Budova je obložená chorvátskym pieskovcom a teda má aj Dedečkov typický farebný kontrast bielej a červenej, vďaka sklomozaike. Vnútri v depozitároch sú kovové regále Kompakt, vymyslené na mieru podľa archivárskych škatúľ vo výrobnom družstve v Levoči.

Zadanie znelo, aby sa otvárali ručne po koľajniciach, a nie na počítači. Interiér navrhol Jaroslav Nemec, so vstavaným dreveným nábytkom a atypickými stolmi pre bádateľov. Nechýbala laboratórna technika na ošetrovanie dokumentov a prednášková sála. Stavba získala medzinárodnú cenu archivárov aj Čestnú légiu v Paríži.

Lenže ako plynuli roky, peniaze sa míňali a na okolie už nezostalo. Vladimír Dedeček si na to spomínal takto: „Mastaba ako vrchol kopca. Ten kopec som miloval. Chodili sme sa tam objímať s Oľgou, robil som tam súťažný projekt rozhlasu a na Vysokú školu ekonomickú. Ten pozemok som mal v ruke. Okolo mali byť ďalšie stavby: Jendrejákovo kultúrne centrum a rekreačný hotel aj školské stredisko — vo výške prstenca. A zeleň, navrhoval som vysadiť stromy. Projekt výsadby 2000 borovíc robil Glaus.“ Grafika je vytlačená na papieri, ktorý ležal niekoľko rokov v zatvorených tlačiarňach. Knižný papier je miestami splesnivený, miestami ohlodaný zubom času.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop