Ženy

Významný slovenský grafik patril k príslušníkom Generácie 1919, ktorú formovali udalosti 2. svetovej vojny. Študoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave (1939 – 1934). V rokoch 1949 – 1984 pôsobil ako pedagóg na VŠVU, v rokoch 1968 – 1971 ako jej rektor. Bol čestným členom Accademia Fiorentina delle arti (1964) a Accademia internationale T. Campanella v Ríme (1972). Okrem grafickej tvorby sa venoval aj maľbe a ilustrácii, ako aj návrhom na monumentálne maliarske diela. 

Jeho tvorba je v princípe väčšmi poetická než mimetická. V grafických listoch, ktoré oslovujú nestrojenou jednoduchosťou a lyrikou, nachádzame filiácie k P. Gauguinovi. Tvarovo zhustená a výrazovo úsporná forma grafického drevorezu – tak ako v etnickom umení „ primitívnych národov“ alebo u Gauguina – pochádza z poloplastického objektu. To rozhodlo o hlavnom smere jeho umeleckej cesty, ako aj o podobe jeho vkladu do modernej slovenskej grafiky. Gauguinovský symbolizmus, primitivizmus, kult prírody a neporušenej insitnosti premietol do svojho výtvarno-básnického videnia sveta už na drevorezoch zo 40. rokov 20. storočia (Ženy. 1945; Kúpanie. 1945; Raj. 1947).

Katarína Čierna ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG