Kristína Lotrinská s vnučkami - dcérami Cosima II.

Nie je známa identita portrétovanej skupiny staršej ženy a dvoch detí. Zrejme sú príslušníkmi vyšších kruhov severotalianskej spoločnosti žijúcich v poslednej tretine 16. storočia, ale toto tvrdenie dovoľujú ich róby, ako aj celkové aranžmán. Sediaca staršia žena je oblečená stroho, ale slávnostne. Napriek tomu, že deti nemajú ani desať rokov, naobliekané sú sviatočne. Mladšie má na krku náhrdelník z korálov, apotropaický symbol. V rímskej ére sa verilo, že červený koral má ochrannú silu a deťom dávali z neho navliekané šperky, aby ich ochránili pred pohľadom diabla.

Za dokonalého dvorana sa v 16. storočí považoval ten, kto bol schopný schovať svoje emócie za masku. Dištinktívne správanie dvorana viedlo k sformulovaniu idióm disciplíny oficiálneho portrétu, ktoré stanovovali reprodukovať model, vyjadrujúc i jeho zdržanlivosť a odstup. Dosahovali tým subtílny balans medzi zaznamenanou realitou a ideálom. S úspechom napĺňal úsilie o dokonalé tvary a proporcie dvorský maliar Cosima I. de’ Medici Bronzino (1503–1572).

Prezentované podobizne nie sú natoľko kontrolované vo výraze, aby mohli byť spojené s oficiálnymi portrétmi kniežacieho prostredia a s tradíciou, ktorú stanovili portréty Cosima I. de’ Medici, jeho rodiny a dvora. Predsa, pevná kresba a plastická modelácia sú vlastné skôr florentskému prostrediu. V spojitosti s portrétnou tvorbou tohto okruhu na prelome 16. a 17. storočia sa najčastejšie uvádzajú maliari Justus Sustermans (1597–1681), Matteo Confortini (1585–1641), Achille di Baldassari (?–?) či Francesco Mati (?–1649), najmä na základe určení dvoch florentských portrétov.
 

Zuzana Ludiková ● LUDIKOVÁ, Zuzana - BURAN, Dušan. Talianska maľba = Italian Painting. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2013. 242 strán. ISBN 9788080591748.