Janko Alexy

Alexy vstúpil do kultúrneho povedomia ako jedna zo zakladateľských osobností maliarskej moderny Slovenska. Bol kultúrne a spoločensky činný, okrem maliarstva písal literárne diela, zaoberal sa výtvarnou kritikou a esejisticky spracovával osudy slovenských umelcov. Bol jedným z iniciátorov vzniku Oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, spolupracoval pri vzniku a budovaní zbierkových fondov Vlastivedného múzea v Liptovskom Mikuláši. Po vojne sa výrazne zaslúžil o záchranu a obnovu Bratislavského hradu. Patril tiež k zakladateľom slovenskej tapisérie a vytváral i dekoratívne monumentálne diela.

Alexyho výtvarný program určovala snaha o vytvorenie nového národného prejavu v maliarstve. Vďaka tomuto úsiliu sú začiatky jeho tvorby charakterizované najmä zmesou rôznych experimentov. Za umelcove vrcholné tvorivé obdobie možno považovať 30. roky 20. storočia, kedy v začiatkoch spolupracoval s Milošom Alexandrom Bazovským a so Zolom Palugyayom, neskôr sa pokúsil o založenie maliarskej kolónie v Piešťanoch a ku koncu sa definitívne usadil v Bratislave. Maliarovu zrelú tvorbu charakterizuje redukovaná farebnosť, zjednodušenie tvarov, vyrovnaná a pomerne statická kompozícia a jemná, ale dôležitá funkcia kontúry. V tomto období umelec veľmi často využíval pastel ako maliarsku techniku.

Študoval na AVU v Prahe (1919 – 1925, prof. J. Loukota, V. Bukovac, M. Pirner, M. Švabinský). Počas štúdií absolvoval študijný pobyt v Paríži a v roku 1921 vystavoval spoločne s Gustávom Mallým a Františkom Foltýnom v Bratislave. V rokoch 1924-1929 pôsobil ako učiteľ slovenčiny a kreslenia na gymnáziách v Bratislave. V roku 1926 získal čestný diplom za účasť na výstave dekoratívneho umenia v Paríži, 1937 dostal Kupeckého cenu mesta Bratislavy, 1944 mu bola udelená Štátna cena za publikačnú činnosť. Vystavoval v rámci 23. Bienále v Benátkach v roku 1942.