Nebolo to dávno, keď sa – zvlášť v našej časti „zatvorenej“ Európy – zdal svet príliš malý, prázdny, nenasýtený… Mali sme vyslovene deficit enter- či info-tainmentu. V súčasnosti je situácia iná. Vďaka rapídnej komercionalizácii života a rozvoju informačných technológií žijeme v období presýtenia zmyslov. Okolo nás sa hromadia, vrstvia a navzájom súperia nielen hmotné veci, ale aj (často nadbytočné) idey a informácie. Akoby sa preto podprahovo vynáral aj opačný princíp – potreba vzdorovať nadprodukcii a informačnej záťaži, „prečistiť“ kultúrny disk, zapuzdriť sa, vyzátvorkovať alebo úplne sa vypnúť z dotieravej a stresujúcej skutočnosti. K možným únikom z reality sa tak okrem impulzu rozširovať si vedomie, ktorý je dedičstvom liberálnych 60. rokov, pridáva naopak potreba zúženia vedomia či sveta – psychohygiena namiesto psychedelizmu.
Hoci tvorivé gesto umelca obyčajne vzniká pridávaním, teda zanechávaním stopy vo svete, v kolekcii Delete sa objavujú diela a postoje opačné. Princípy vymazávania, miznutia, oprostenia sa alebo separácie sú tu preskúmané v rôznych významoch a tematických kontextoch. Diela pracujúce s útržkami existujúcich mediálnych výstupov – novín, inzercie, reklamy, literatúry, webstránok – odstraňujú časť ich obsahu a ponechávajú iba kľúčové zvyšky, ktoré týmto zásahom nadobúdajú nové významy – niekedy veľavravné, humorné, akcentujúce pointu, inokedy absurdné či priam existenciálne s odkazom na znepokojujúcu pravdu pod povrchom.
Viaceré diela sa pohrávajú s ideou odstránenia ústrednej informácie. Miznú aktéri ikonických fotografií, dominanty miest, obrazy na výstave, nápisy na pútačoch atď. Ostáva po nich iba silueta, pozadie či akýsi nejasný pocit absencie a neistoty. Tieto diela tak zároveň upriamujú pozornosť na objekty a fenomény považované za samozrejmosť a naznačujú, ako by niektoré situácie vyzerali v neúplnej, redukovanej podobe.
Ďalšia skupina diel ukazuje procesy blednutia, zabúdania, rozkladu alebo opotrebovania v súvislosti s plynutím času a so životom človeka. Nachádzajú sa tu aj metaforické odkazy na cenzúru, brainwashing, anonymnosť v preplnenom svete, komodifikáciu, odcudzenie či riziká dôvery v masové médiá. No a napokon sú tu aj diela, v ktorých je vymazaná plocha priestorom pre nové myšlienky, interpretácie alebo projekcie vlastných pocitov diváka.
Hoci v súvislosti s delete ťažko hovoriť o nejakej konzistentnej téme či ikonografii, je zrejmé, že „vymazávacích“ diel akosi pribúda. V globálnom vizuálnom prostredí je tento trend možno ešte zreteľnejší po 11. septembri 2001. V Hollywoode, asi najviac postihnutom civilizačnými úzkosťami nového tisícročia, napríklad pribúdajú filmy o tunelovaní mysle, väčšinou korporátnom, ale aj „dobrovoľnom“. Film, fotografia a iné záznamové, „mnemotechnické“ médiá, do istej miery kopírujúce fungovanie ľudskej mysle, sú dnes veľmi vďačnou doménou vymazávania. Práve ich prostredníctvom sa ukazuje, ako delete súvisí s pamäťou, ako fungovanie a zlyhávajúca kondícia pamäti (amnézia, Alzheimerova choroba, pamäť autistov či vytesňovacia práca obyčajnej „zdravej“ mysle) vytvárajú straty, výpadky, „okná“, prázdne plochy a polia, mentálne zatemnenia či black-outy. Aj o tom by mohlo byť delete…
Každé dielo v kolekcii má svoj kurátorský text objasňujúci jeho myšlienku alebo výtvarnú techniku. Medzi dielami v kolekcii si môžete „listovať“ pomocou šípok vľavo a vpravo na stránkach jednotlivých diel.