Výstava zo zbierkového fondu Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne a výberu súčasného umenia predstavuje tradičný i moderný prístup k slovenskému folklóru. Hlavným námetom vybraných diel je žena ako bytosť sprostredkúvajúca kontakt s prírodou a kultúrou, ako žena – bohyňa, múza, mystická bytosť, vo svojej prirodzenej kráse, ale i zhmotnená pocta ľudovým zvykom a tradíciám prác – domácich textílií, rôznych ľudových odevov, krojov, výšiviek, čipiek a iných ornamentov.
Zámerom výstavy je vyzdvihnúť ženský element vo folklórnom prostredí – vyzdvihnúť ženu ako múzu, premenu dievčaťa na ženu, nevestu, manželku, matku, gazdinú..., uctiť si ženskú ručnú prácu a jej skutočnú hodnotu. Výber diel prezentuje súhru klasických tradičných námetov, väčšinou poňatých ako etnologické záznamy krojov či folklórneho prostredia, ale i modernistických a súčasných tendencií vo výtvarnom umení.
Tradičný ľudový odev, rovnako ako i dnešný folklór, v sebe spája návrat k starým tradíciám v spojení s novými postupmi či vzormi, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Predovšetkým vo výzdobe odevu sa uplatňovala symbióza vyspelých remeselných postupov s potrebami a tradičným vkusom širokých ľudových vrstiev. Práve vnášanie svojho vlastného vkusu a individuálne nadanie nositeliek, ktoré si odev samé dekorovali výšivkami a krajkami, sa podieľali na mnohotvárnosti ľudových krojov.
Jozef Theodor Mousson - Dedinská slávnosť, 1940, Galéria Miloša Alexandra Bazovského
Vo výtvarnom umení sa mladé dievčatá zobrazovali skôr na poukázanie tradičných ľudových odevov a ich realistického stvárnenia. Zaujímavejšími, i z hľadiska ľudových námetov v zbierkovom fonde GMAB rozšírenejšími, boli zobrazenia žien – neviest a žien – matiek. Objavujú sa však i žánrové motívy z voľného času žien či z pracovných povinností.
Známa slovenská ľudová pieseň, ktorá sa stala leitmotívom koncepcie výstavy, patrí medzi typickú malú hudobnú formu slovenského folklóru – veselá, rytmická pieseň, ktorej témou sú tradície zaodievania mladej nevesty, na ktoré sa kládol veľký dôraz. Množstvo i samotná okázalosť odevnej výbavy dievčiny do manželstva totiž ukazovala budúcemu ženíchovi súcnosť jeho vyvolenej a znamenala určitú prestíž. Chudobné rodiny sa však neraz museli kvôli výbave zadĺžiť, aby ich v dedine neohovárali.
„Dôstojne vystrojiť nevestu v päťdesiatych rokoch znamenalo zaobstarať 15 rubášov, 27 rukávcov na robotný deň, 26 sviatočných rukávcov, z toho 6 bielych nevyšitých na smútok a veľké sviatky, 7 modrotlačových sukní a 10 červených kartúnových sukní, 12 plátenných záster, jednu modrotlačovú zásteru na smútok, 15 živôtikov, 2 kožušteky na pracovný aj sviatočný deň, 12 čepcov, 12 šatiek, 2 kabátiky, sveter, 3 páry nízkych kapcov, 2 páry vysokých kapcov obšitých remeňom a 3 páry čižiem. Okrem šatstva dostala nevesta rúcho: 3 polky, 2-3 obrusy, 4 uteráky, 1 perinu a k nej 6 perinísk, 6 vankúšov a k nim 20 hlavníc, a nakoniec 4 plachty.“
(z textu k výstave ľudových odevov, Horehronské múzeum v Detve, 2015)
František Kudláč - Ticho a samota, 1965, Galéria Miloša Alexandra Bazovského
Žena ako objekt etnologického skúmania v tradičnej kultúre nebola nikdy v centre pozornosti. Odjakživa bola spájaná predovšetkým s rodinou ako základom tzv. „patriarchálnej veľkorodiny“ vidieckej spoločnosti. V tradičnej kultúre sa však na ženu vzťahovalo veľké množstvo rôznych príkazov a zákazov. Už v mladosti sa v súvislosti s prvou menštruáciou spájali rôzne magicko-rituálne praktiky, ktoré mali za cieľ jej čo najkratšie trvanie. Premena dievčaťa na ženu sa však nestávala týmto dňom, ale až po symbolickom sňatí venca a nasadením čepca. „Panenstvo sa v našej kultúre reflektuje svadobnými obradmi v symbolike party, svadobného venca. Symbolická deflorácia mladuchy sňatím venca a začepčením nevesty je najvýznamnejším aktom v živote ženy v tradičnej kultúre. Avšak i ako manželka je žena považovaná za najnižší článok v danej hierarchii. Nízky status bol však len dočasný, situácia sa menila prvým pôrodom, kedy sa stávala členkou vážených žien – žien matiek.“
Výstava potrvá do nedele 26. marca 2017 a jej kurátorkou je Mgr. Radka Nedomová.
Ďalšie diela s témou ľudového odevu nájdete v kolekcii Slovenské kroje.