Rudolf Moško a magická hmota krajiny
autorské motívy
Rudolf Moško a magická hmota krajiny
autorské motívy
Maximálna redukcia a zhutnenie tvarov krajiny sa prejavili v špecifickej, typicky „Moškovskej“ štylizácii majestátnych, veľkých, pádnych až sochársky cítených oblých foriem a v neopakovateľnej farebnosti – v magickom akorde zelených, modrých tónov, doplnených najmä červenou a čiernou.
Monumentálne pôsobiace hmoty vyvažuje magický, jemne vibrujúci kompozičný a významový detail – motív slnka či mesiaca, pôvabná silueta kostolíka, zhluky mrakov, domov, osamelo sa týčiacich stromov a krov. Autorove krajinárske opojenie sa od začiatku 80. rokov 20.storočia strieda s komornými zátišiami. Moško zobrazuje aj zdanlivo každodenné, neatraktívne a prehliadnuteľné motívy, netradične vypovedá o svete všedných i nevšedných predmetov a súvislostí, aby sugestívne zobrazil tichú poéziu vecí okolo nás.
Osobitou kapitolou Moškovej výstavnej prezentácie sú kresby, ktoré kontinuálne vznikali počas celej jeho tvorivej aktivity, ako prvý predobraz maliarskej kompozície, ako prvý kontakt s inšpiratívnym krajinárskym prostredím, ako nesmierne suverénny a premyslený záznam videného a precíteného.
Kolekcia nadväzuje na rozsiahlu retrospektívnu výstavu autora v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, približujúcu vývoj a rozsah jeho maliarskeho názoru od 50.tych rokov 20. storočia až po súčasnosť.