Pri spojení architektúry a umenia sa mnohým iste vybavia veľkolepé stavby. O to prekvapivejšie je potom zistenie, že krásu a umelecké hodnoty môžeme nájsť aj v novodobých mestách a dokonca aj na sídliskách. Veď historické mesto je určite oveľa krajšie ako betónové sídlisko. Gotické či barokové stavby sú predsa tvarovo zaujímavejšie, majú množstvo prvkov a taký typický sídliskový panelák je väčšinou holý a sivý. No ak sa na sídlisko pozrieme ako na celok, všimneme si, že na rozdiel od kľukatých a úzkych uličiek historického centra mesta, na sídlisku je paradoxne viac svetla a priestor je akosi organizovaný.
V minulosti mestá totiž väčšinou rástli prirodzene – stavalo sa na voľných miestach okolo dôležitých bodov, akými boli studne, kostoly, radnice a podobne. Sídliská sú vybudované podľa plánov, kde architekt uvažuje, ako rozmiestniť tieto dôležité body a obydlia.
Na mape je rozdiel badateľný okamžite – mapa sídliska má zjavné pravidlá, ktoré vyplývajú z toho, ako sa architekt snaží usporiadať priestor pre život. Zostáva nám námietka voči šedi sídlisk. Na prvý pohľad sa zdá, že šedé paneláky nemajú čím zaujať. No v umení, a v architektúre predovšetkým, sa nepracuje len s farbou. Krása sa dá dosiahnuť aj hmotou. A hoci paneláky dostali pomenovanie podľa prefabrikovaného panelu, s týmto „kúskom stavebnice“ sa dá hmota zaujímavo modelovať. Farba môže potom pomôcť neobyčajný detail zdôrazniť.