Hrad Devín stráži sútok riek Moravy a Dunaja už od nepamäti. Križovatka Jantárovej a Podunajskej obchodnej cesty predurčovala tomuto miestu rušné dejiny. Najstarší známy hrad na našom území má ako výtvarný motív bohaté zastúpenie v zbierkach slovenských galérií.

Devínsky hradný vrch bol osídlený už počas mladšej doby kamennej. Vystriedali sa tu viaceré kultúry doložené archeologickými nálezmi, napríklad kultúra ľudí s lineárnou či šnúrovou keramikou. Kelti mladšej doby železnej po sebe zanechali železné náradie, emailové šperky a zlaté mince. Z Devína ich v prvej polovici prvého storočia p.n.l. vyhnali Dáci, ale už koncom toho istého storočia prišli na územie stredného toku Dunaja Rimania. Devín bol súčasťou ich systému opevnených strážnic a podľa špeciálneho označenia tehál vieme určiť aj to, že tu pôsobila 14. (Gemina) a 15. (Apolinaris) rímska légia.

V 4. storočí postavili asimilovaní Rimania na Devíne najstaršiu ranokresťanskú kaplnku severnej strany Dunaja. Slovania sa na tomto území usadili medzi 6. a 7. storočím po veľkom sťahovaní národov, ktoré nastalo po zániku Západorímskej ríše. Ohrozovali ich istý čas Avari, no ich následné spolužitie v mieri dokazujú spoločné slovansko-avarské hroby na Devínskej kobyle – našlo sa ich až 900.

Jaroslav Votruba – Devín, 1935, Slovenská národná galéria

So stavbou samotného hradu začal knieža Rastislav. O hradisku sa dozvedáme z Fuldských análov z roku 864, no už rok predtým cez Devínsku bránu vstúpili na územie Veľkej Moravy solúnski bratia Konštantín a Metod. Po rozpade Veľkomoravskej ríše význam hradu upadal a nadlho zostal len pohraničnou pevnosťou Uhorského kráľovstva.

Žigmund Luxemburský nastúpil na uhorský trón v roku 1387 a čoskoro presunul centrum ríše z Budína do Bratislavy. Kráľovstvo v tom čase ohrozovali husiti a Žigmund preto prikázal posilniť obranu na uhorsko-moravských hraniciach, vrátane prebudovania Bratislavského a Devínskeho hradu. Prestavbu hradu Devín dostal na starosť Žigmundov švagor Mikuláš III. z Gary – jeho rod vybudoval Moravskú bránu, strednú časť hradu v gotickom štýle, cisternu na zachytávanie dažďovej vody, 55 metrov hlbokú studňu či jaskyňu na skladovanie potravín a zbraní. Legenda vraví, že pri hĺbení studne našli kamenári zlato, z ktorého ukuli náhrdelník pre pani z Gary. Jej manžel však remeselníkom neveril, že použili všetko zlato, čo našli a dal ich mučiť a zhodiť z hradnej skaly. Pani z Gary túto hrôzu „nerozchodila“ a odvtedy straší na hrade ako biela pani.

Po Garayovcoch hrad vlastnili páni zo Svätého Jura a prestavali jeho hornú aj strednú časť v renesančnom štýle. V týchto prestavbách pokračoval rod Báthory. Zostala po nich štíhla veža nazývaná aj „mníška“. Podľa legendy z nej od žiaľu skočila korutánska panna Margaréta. Na hrad Devín ju z Francúzska uniesol rytier Mikuláš po tom, čo sa do seba zaľúbili. Jej otec nesúhlasil so sobášom a vyslal svoju družinu, aby dcéru priviedla naspäť. Skončilo to však krvipreliatím a zúfalým skokom panny z hradného brala.

Móric Stankovič – Vežička na hrade Devín, 1835, Galéria mesta Bratislavy

Dovtedy nedobytný hrad Devín pokorili paradoxne až miestni poddaní počas vzbury proti arogantnému kastelánovi Jánovi Keglevičovi v roku 1616. Hrad vyrabovali ako sa patrí, v tom čase však už existovali súdy. Cena bojového opojenia sa vyšplhala do závratných výšin. Zosadenému kastelánovi museli Devínčania ako odškodné prenajať miestnu krčmu, takže ich trpké spolužitie pokračovalo.

Poslední majitelia hradu boli Pálfiovci. Dobudovali horný hrad a rozšírili jeho strednú časť, avšak keď ho v roku 1809 obliehajúce napoleonské vojská vyhodili do vzduchu, stratili oň záujem a v roku 1935 ho predali prvej Československej republike.

Friedrich Bernhard Werner – Pohľad na hrad Devín, 1750, Galéria mesta Bratislavy

24. apríla 1836 vystúpili na hrad štúrovci a prisahali tu vernosť vlasti. Pamätnú tabuľu tejto udalosti vytvoril sochár Jozef Pospíšil. V roku 1896 bola na hrade pri príležitosti miléniových osláv Uhorského kráľovstva vztýčená 22 metrová socha arpádovského bojovníka. Za obeť jej padla značná časť zvyškov horného hradu. Po ani nie tridsiatich rokoch vyhodili tento monument maďarskej nadvlády do vzduchu česko-slovenskí legionári.

Hrad Devín v súčasnosti spravuje Múzeum mesta Bratislavy. V roku 1961 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a od mája 2018 je verejnosti prístupná nová expozícia Hrad Devín v 13. – 20. storočí v hornej časti hradiska a v podzemí. Prezentuje viac než 300 archeologických nálezov a ilustruje stavebný vývoj hradu a najvýznamnejšie udalosti jeho dejín. 

Ľudovít Fulla – Devín, 1935, Slovenská národná galéria

Dramatická silueta ruín na hradnej skale, široký ohyb rieky a lužné lesy rozprestierajúce sa až k horizontu inšpirovali mnohých výtvarníkov a výtvarníčky. Najpočetnejšie sú grafické listy a romantické olejomaľby z 19. storočia zachytávajúce rušný život na sútoku riek. Devín sa objavuje aj v tvorbe Ľudovíta Fullu, Janka Alexyho, Imricha Weinera-Kráľa, Juraja Meliša či Jána Šimo-Svrčeka. Všímali si špecifický tvar hradu a jeho priam mýtickú atmosféru, ktorú interpretovali v abstraktnejšom modernistickom duchu.