Karel Tutsch sa stal legendou už počas svojho života. Poznal ho každý, kto sa pohyboval v šedej zóne umeleckej scény počas normalizácie. Od skromných začiatkov v Spolku zberateľov a priateľov exlibrisu sa postupne stal uznávaným znalcom, zberateľom a zanieteným organizátorom polooficiálnych výstav v kluboch a pivniciach. Táto činnosť vyvrcholila v roku 1986 otvorením jednej z prvých súkromných galérií vo vtedajšom Československu. Galéria nazvaná Na bidýlku fungovala v podkroví pavlačového domu v Brne bez prerušenia až do januára 2008.

Tutsch vytvoril slobodný priestor pre maliarov, konceptualistov a performerov. Uskutočnili sa tu prelomové výstavy, ako napríklad výstava Jiřího Davida Totální distance v období sociální vybledlosti (1988), výstava Jiřího Georga Dokoupila (1990) alebo jedna z prvých site-specific inštalácií Otta Zitka. Svoje diela tu premiérovalo viacero významných osobností vrátane Jiřího Kovandu, Jiřího Petrboka, Jána Mančušku a Evy Koťátkovej.

Jiří Kovanda: Krok vpřed, 1989,  Galerie moderního umění v Hradci Králové

V priebehu 70. rokov začal Tutsch svoju pôvodnú zbierku starších grafík, kresieb a exlibrisov systematicky rozširovať o diela umelcov tzv. Novej figurácie, s ktorými sa cielene zoznamoval a ktorým svojimi nákupmi pomáhal preklenúť zložité obdobie, keď nemohli oficiálne vystavovať. Po otvorení galérie Na bidýlku spoznal Tutsch najvýznamnejších predstaviteľov českej postmoderny, ktorých diela dnes tvoria jadro celej zbierky. Ikonické diela tu zastupujú Jiří David, Antonín Střížek, Stanislav Diviš, ako aj konceptuálny umelec Jiří Kovanda.

Stanislav Diviš: Trny, 1989, Galerie moderního umění v Hradci Králové

Po Nežnej revolúcii sa zbierka rozšírila o diela nových médií, inštalácie či konceptuálne umenie v podaní Jána Mančušku, Jiřího Petrboka alebo Tomáša Vaňka. Koncom 90. rokov začal Tutsch do zbierky častejšie zaraďovať zahraničných autorov a autorky, prevažne mladé osobnosti z tzv. berlínskeho okruhu: Astrid Sourkovú, Markusa Selga, Kalin Lindeny a i.

O Tutschovom osobitom vkuse a záujme svedčia konkrétne diela, ktoré umiestnil priamo vo svojom brnianskom byte. Väčšinu diel spája zobrazenie jednotlivca, jeho vnútorných pocitov a spomienok. Obrazy v Tutschovej kolekcii sú často pokriveným zrkadlom rodinných a spoločenských vzťahov, ktorým nechýba skrytý humor, ľahkosť a nadsádzka. Zároveň však zostávajú vážnym komentárom k hlboko existenciálnym témam, v ktorých hlavnú úlohu zohráva erotika a konečnosť života.

Podstatná časť zbierky je vystavená v GMUHK na výstave Jak sbírat umění: příběh Karla Tutsche od 28. 4. 2024 do 12. 10. 2025. Sprievodný katalóg s názvom Umění napříč generacemi. Sběratel a galerista Karel Tutsch (1941–2008) si môžete zakúpiť na webovej stránke GMUHK.