Skupina Mikuláša Galandu vznikla koncom 50. rokov a jej jedenásťročné pôsobenie rámcuje päť spoločných výstav medzi rokmi 1957 a 1968. Skupinu tvorili absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorých spájali príbuzné názory na umeleckú tvorbu, estetiku a spoločenské dianie. Autori sa usilovali o „nekonvenčné štúdium reality“ a hľadali výrazové prostriedky pre „nový pohľad na život“ moderného človeka atómového veku. Ich umenie sa opieralo o pevné a prosté tvary a chcelo veci vyjadrovať, nie zobrazovať.

Galandovci nadviazali na tradíciu slovenskej moderny prvej polovice 20. storočia, najmä na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Alexandra Bazovského a Cypriána Majerníka. Napriek zdieľaným ideám a podobnému videniu sveta rozvíjali jednotliví členovia predovšetkým svoj vlastný výtvarný prejav. Skupinové výstavy nechávali vyniknúť jedinečný charakter a vývin tvorby každého z autorov.

Autori patriaci do Skupiny Mikuláša Galandu

Diela Galandovcov sa odlišujú štýlom a rukopisom, no spája ich dôraz na skúmanie znaku a archetypu. Pátrajú po koreňoch slovenskej kultúrnej pamäti a uvažujú o ich výtvarnom potenciáli. Autori okresávali výjav na jeho podstatu, hľadali bezprostrednosť, autenticitu a stálosť.   

„Náš pocit predkov nie je len krpec na nohe a širák na hlave. Ale povedzme zázrak drobnej sošky-piety kdesi vo výklenku, ktorá mi vystupuje v tej istej sile a drsnej nahote ako plastika aztécka alebo hlava Eskimákov. Je identifikovaná vnútorným svetom, atmosférou prostredia svojho vzniku.“ – Vladimír Kompánek

Galandovci sa sústredili prevažne na osobné témy a vnútorné prežívanie každodennosti. Komorné motívy však svojou emóciou a atmosférou často odrážali stiesnenú spoločenskú situáciu a mnohé z nich majú baladický či existenciálny charakter. Krajina, figúra alebo zátišie plnohodnotne reflektujú osobnú drámu a ducha doby.

Nekonvenčný tvorivý prístup Galandovcov zožal očakávané, no neraz priam hysterické reakcie z prostredia oficiálnej výtvarnej scény. Odmietnutie socialistického realizmu neostalo bez odozvy. Diela Galandovcov podľa štábnych kritikov zlyhávali v stvárnení socialistickej skutočnosti a človeka budovateľa, chýbal im v tom čase povinný „výchovný“ rozmer. Boli pre nich skresľujúce, deformované, bezživotné a vyšpekulované. Keďže avantgardné umenie považovali za úpadkové a buržoázne, tvorba Galandovcov predstavovala dôkaz toho, že mladých výtvarníkov treba prísnejšie ideologicky usmerňovať.

Napriek týmto útokom si Galandovci kvalitou svojej tvorby v priebehu 60. rokov budovali rešpekt a medzinárodné renomé. Ich spoločnú cestu násilne pretrhla až normalizácia. V roku 1972 boli členovia skupiny vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov a dostali zákaz vystavovať. Skupina formálne skončila a jej odkaz prežíval v individuálnej tvorbe autorov, ktorí sa na dlhú dobu presunuli z centra výtvarného diania do undergroundu.

Po nežnej revolúcii boli rehabilitovaní Galandovci zaradení medzi klasikov slovenského umenia, opradených aurou rebelantstva a vytrvalosti. Avšak v novej, tak trochu chaotickej kultúrnej situácii, musela ich tvorba obstáť aj zoči–voči mladším generáciám nastupujúcim na výtvarnú scénu.

Kolekcia ponúka iba zlomok z portfólií jednotlivých autorov Skupiny Mikuláša Galandu. Vybrané diela však otvárajú cesty do hlbších zákutí tvorby a referujú k často opakovaným motívom a znakom. Vidno tu odlišné prístupy k spracovaniu formy, k vyjadreniu hodnôt a hľadaniu autenticity. Chuť Galandovcov experimentovať v priestore tradičných žánrov obohatil predstavu toho, ako vyzerá slovenský svet a život človeka v ňom, či už v prostredí rodnej dediny alebo dynamicky sa meniaceho mesta.

„Umenie je svet hodnôt vyjadrený svetom foriem. Tak sme sa tomu učili u Šaldu. A Jozef Felix nedávno upozornil na to, že ak máme zo sveta foriem dojem chaosu, nie je to nič iné, než dôkaz - že aj svet hodnôt je v chaose. Ľudský údel či ľudský obsah tohto diela je predsa len dávny a daný. Je však zdôvodňovaný. Mení sa jeho forma. Preto verím, že sa mení zmenami interpretácií. A preto nie je rozhodujúci pôvodný, súčasný alebo iný zámer, ale práve len a len interpretácia, nepokojná cesta priestorom a časom k tajomstvu či otázniku bytia. A práve táto zmena interpretácie postihuje celé naše umelecké dianie, je čímsi spoločným, a zároveň iba neľahko definovateľným.“ – Dominik Tatarka

Pozri tiež články a kolekcie o tvorbe Milana Paštéku, Milana Laluhu alebo Vladimíra Kompánka.

Materiál pre pedagógov k téme Galandovci, Galéria mesta Bratislavy

Použité zdroje:

MOJŽIŠ, Juraj – MEULENSTEEN, Gerard – POLAKOVIČ, Vincent. Galandovci. Bratislava: Danubiana – Centrum moderného umenia, 2014, 221 s.

KISS-SZEMÁN, Zsófia – KUKAL, Jan. Galandovci: legendy slovenskej moderny 1969 - 1989. [Kat. výst.] Bratislava : GMB, 2011, 56 s.

STANČEKOVÁ, Zuzana: Galanda & Galandovci. [Kat. výst.] Bratislava : Art Invest, 2009, 92 s.