Kamil Lhoták (1912 – 1990) vytváral v maľbách, kresbách a grafikách paralelný svet, svoje vlastné poetické zrkadlo 20. storočia. Inšpirovaný ilustrovanými dobrodružnými románmi, exotickými víziami Henriho Rousseaua, dobovými časopismi a atmosférou mestských periférií Lhoták budoval idylické krajiny, v ktorých príroda a priemyselná civilizácia existujú v krehkom súlade. Jeho zlatý vek vzducholodí, balónov, dvojplošníkov, plachetníc, raných automobilov a vysokých bicyklov je rozkročený medzi retrospektívou a očakávaním. Autor vzdával úctu technickému pokroku a zároveň uchovával atmosféru nadšenia z vynálezov, ešte nepoškvrnených prízrakmi vojen, vykorisťovania a ekologickej devastácie. Dovtedy prehliadané a zaznávané produkty „skazeného“ moderného sveta povýšil na výtvarné motívy hodné maliarskeho plátna.

Kamil Lhoták – Nádraží, 40. roky, Národní galerie Praha

Lhotákove krajiny sa v priebehu dekád menili. Začínal s optikou dokumentaristu, ktorý vyhľadáva civilné a niekedy priam pozoruhodne prosté motívy – železničné trate, preteky rôzneho druhu, lietajúce stroje či drôtené ohrady rozdeľujúce priestor na diskrétne územia. Neskôr sa jeho výjavy priblížili metafyzickej a surreálnej estetike Giorgia de Chirica či René Magritta. V pustých priestranstvách dominujú osamelé terče, kužele, barely, reklamné pútače alebo odložené motocykle. Hoci autor poznal dopravné prostriedky ako skutočný odborník, realizmus využíval iba selektívne – v záujme zrozumiteľnosti.

Kúzlo Lhotákových obrazov spočíva najmä v svojskej poetike a neraz i znepokojivej nálade pripomínajúcej nedopovedaný sen. Napriek zdanlivému optimizmu sú jeho krajiny pretkané melanchóliou a zvláštnym smútkom. Civilizačné katastrofy, odcudzenie a zmarené nádeje, pred ktorými možno v Lhotákovom svete hľadať útočisko, presvitajú do obrazov ako tiene z reality za zrkadlom. Kurátor Marek Pokorný taktiež poukazuje na možnú spojitosť medzi Lhotákovým celoživotným telesným hendikepom, spôsobeným detskou obrnou, a motívmi rýchlosti a lietania ako túžby po slobodnom pohybe bez námahy.

Kamil Lhoták predstavoval mimoriadne aktívnu umeleckú osobnosť, ktorej tvorbu poznali dospelí aj deti naprieč spoločenskými vrstvami. Ilustroval viac než sto kníh a za svoj priekopnícky animovaný film Atom na rozcestí získal prvú cenu na benátskom Bienále 1947. Spoluzakladal avantgardnú umeleckú Skupinu 42 a od roku 1945 pôsobil v grafickom združení SČUG Hollar. Vďaka rozsahu a finančnej dostupnosti svojich diel mal povesť takpovediac ľudového maliara porovnateľného s Josefom Ladom. Podobne ako kresby o generáciu staršieho Ladu, aj Lhotákove obrazy poskytovali útulný nostalgický úkryt pred realitou vojnových a totalitných rokov. Autorova bohatá imaginácia budovala mosty medzi strohou estetikou moderných technológií a ľudským prežívaním, medzi surrealizmom, civilizmom a pop artom, medzi zanikajúcim svetom včerajška a snom o neistej budúcnosti.

Použité zdroje:

POKORNÝ, Marek. Kamil Lhoták, čili, Útěcha z techniky. Brno : Moravská galerie, 2010.

DVOŘÁK, František - LARVOVÁ, Hana - VENDA, Vladimír. Kamil Lhoták : Výběr z životního díla k poctě umělcových 75. narozenin. Praha : Galerie hlavního města Prahy, 1987.