Divadlo je jedným z najstarších spôsobov, akým si ľudia spestrovali každodenný život. Od gréckych drám, cez stredoveké pašiové hry, sofistikované hry Williama Shakespeara, vizuálne prepracované konské balety až po stále frekventovanejšie a rôznorodejšie divadelné prejavy konca 19. a začiatku 20. storočia, divadlo sa postupne stalo neodmysliteľnou súčasťou mestskej aj vidieckej kultúry.
Aká by bola naša spoločnosť a naša kultúra bez divadla, tanca, či hudby? Rok 2020 priniesol pre divadelníkov veľkú výzvu. Udržať si priazeň divákov a vymýšľať, ako ich zaujať aj na diaľku. Púšťali záznamy z predstavení, ranné rozcvičky baletných tanečníkov z ich vlastných obývačiek, zoom koncerty niektorých členov orchestra, spravili acapella cover Labutieho jazera, streamovali diskusie, čítali rozprávky deťom či básne pre dospelých, alebo dokonca odohrali divadelné inscenácie cez komentáre pod facebookovými statusmi. A hoci mnohé z ich aktivít boli nové a zaujímavé, postupne stratili silu a jedinečnosť atmosféry priamo v divadelnej či koncertnej sále.
Alexandr Sofronov Paščenko – Národné divadlo, 1958, Slovenská národná galéria
Pripomeňme si časy, keď aj umelci chodili nasávať atmosféru divadla a hľadali inšpiráciu pre svoje diela priamo na miesta, kde dosky znamenajú svet. Kde sa herci a herečky menili v šatniach na tragické či komediálne postavy. Kde tanečníčky a tanečníci pred predstavením trénovali tie najkrkolomnejšie pózy. Tie časy, keď si ľudia vychutnávali hudbu vychádzajúcu priamo z hudobných nástrojov, a nie prostredníctvom reproduktorov.
Vybrali sme pre vás diela, ktoré vás prenesú do ďalekej ale aj blízkej minulosti a sprostredkujú vám divadlo, hudbu a tanec očami vizuálnych umelcov. Medzi najstaršie diela z tejto kolekcie patrí grafický list z polovice sedemnásteho storočia zobrazujúci predstavenie konského baletu s pozoruhodnými choreografiami a figúrami, o ktorých si môžete prečítať aj v článku kurátora zbierky starej grafiky Martina Čiča. Balet a baletky sú vďačným námetom pre pohybové štúdie, grafiky ale aj farebné pastely či olejomaľby.
Alfred Justitz – Kompozice (Salome), 1932. Moravská galerie
Za zmienku určite stojí séria ilustrácií Márie Želibskej ku knihe o detstve sovietskej tanečnice, národnej umelkyne Sovietskeho zväzu – Galiny Sergejevny Ulanovovej. Obdivoval ju aj sám Stalin dokonca tak, že ako jedna z mála tanečníčok získala titul hrdina socialistickej práce. Primabalerínou v Boľšom teatri bola až šestnásť rokov a tancovala až do päťdesiatky, čo je na baletku neuveriteľne dlho. Želibská knihu ilustrovala technikou kolorovanej kresby, pričom si vystačila len s čiernou linkou a jemnými odtieňmi bledomodrej. Vystihla nielen ladné tanečné kreácie baletky, ale aj silné emócie, ktoré sprevádzali jej predstavenie.
Mária Želibská – Baletka v úklone (detail), 1960, Slovenská národná galéria
Jemnú kresbu zvolil aj Andrej Rudavský, no jeho baletky pôsobia vďaka abstraktnému poňatiu skôr ako sochy než ako ľahký vánok. Obľúbeným žánrom sú aj baletky a herečky v šatni pred zrkadlom. V našej kolekcii nájdete hravé farebné maľby Štefana Bednára, Františka Kudláča, Ernesta Špitza či Márie Medveckej. Atmosféru divadla ako priestoru, kde sa stretávajú dva svety – herci a diváci – zachytil maďarský expresionista Armand Schönberger s nádychom futurizmu, Marie Michaela Šechtlová ju videla optikou surrealizmu, Ladislav Guderna cez svojskú geometrickú abstrakciu. Divadelný genius loci posunuli smerom k abstrakcii vo svojich grafikách aj košický scénograf Jozef Haščák a Ján Berger v jeho pestrofarebnej olejomaľbe.
Osobitné miesto v našom výbere majú aj hudobníci a z nich trojica diel Alexandra Eckerdta s názvom Hudba, Hudobník Ester Šimerovej-Martinčekovej a najmä klavirista, ktorý hrá Beethowena od Marcela Dúbravca, pretože pri pohľade na ne hudbu nielen počuť ale aj vidieť.
Marcel Dúbravec – Hrá Beethowena, 1982. Východoslovenská galéria
Vyskúšajte si divadlo na diaľku aspoň prostredníctvom streamovanej Noci divadiel 2020, malej dennej hudby v podaní členov orchestra SND alebo rozhovorov, recenzií a úvah v časopise MLOKi. Snáď sa opäť čoskoro vidíme v hľadisku.