Motívy biedy, vykorenenia a úteku pred skazou sa tiahnu aj slovenskou umeleckou tvorbou, pokrývajúc rôzne štýly a vyjadrenia od priam dokumentačno-popisných až po abstraktné a skôr expresívne. Časovým stredobodom je obdobie okolo svetových vojen, nájdeme tu však aj výjavy občianskych nepokojov, okupácie, vyčíňania živlov a niekoľko momentov akoby bez určenia, agitujúcich proti skaze ako takej.
Svedectvá o rozvrátených ľudských spoločenstvách, putujúcich k neistým útočiskám vznikajú a rezonujú dodnes. Len ohniská a smery migrácií sa v priebehu desaťročí menia. Opakujúci sa motív postáv bez zreteľnej tváre a s takmer potlačenou identitou naznačuje, že podobný osud môže postihnúť kohokoľvek.