Terra Gothica
stála expozícia
Terra Gothica
stála expozícia
Expozícia dokumentuje cieľové miesta a body kultúrno-rozvojového programu Terra Incognita a diela rozdeľuje podľa lokalít. Časovo pokrývajú celý priebeh 20. storočia a sú doplnené aj o súčasné maľby, kresby, grafiky a fotografie. Návštevníci si môžu priamo na mape nájsť zobrazený objekt či výsek krajinného prostredia. Sprievodné texty sa venujú príbehom významných hradov, chrámov a pamiatok UNESCO na území Spiša, približujú obdobie gotiky či históriu zvonolejárstva v regióne. Vďaka partnerstvu galérie s Google art project si môžete expozíciu pozrieť aj prostredníctvom virtuálnej prehliadky.
Spiš bol už v stredoveku krajom s najhustejším mestským osídlením na Slovensku. Prekvital tu obchod i remeslá a v dôsledku toho sa rozvinula aj vysoká kultúra. Niet tu takmer obce, v ktorej by nebolo niečo pozoruhodné: gotický kostol, oltár, krstiteľnica či vzácny kalich alebo monštrancia. Hlavným mestom a kultúrnym centrom Spiša bola od roku 1271 Levoča, kde nájdeme aj vrcholné príklady gotického umenia – najvyšší neskorogotický krídlový oltár sveta v Chráme sv. Jakuba a tiež ďalších desať tamojších gotických a renesančných oltárov. Spišská kapitula predstavovala duchovné centrum a sídlo Spišského biskupstva. V Kežmarku na evanjelickom lýceu pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy a mnohí z nich sa neskôr stali významnými osobnosťami umenia, vedy či politiky.
Dôležitou súčasťou genia loci Spiša sú desiatky hradov, ktoré v období vrcholného stredoveku predstavovali dôležité správne a vojenské centrá. Strážili významné cesty, prechody do iných krajín a slúžili aj ako útočisko pre ľud z okolitých dedín v prípade nebezpečenstva. Pred tatárskym vpádom v rokoch 1241 – 1242 bolo na východnom Slovensku postavených približne 10 hradov, no po tejto invázii sa ich v priebehu ďalších dekád postavilo ďalších 50. Zaujímavosťou je, že nie všetky novšie hrady prebrali v plnom rozsahu miesto starších hradísk. Napríklad Spišský hrad sa nenachádza na pôvodnom slovanskom hradisku na Dreveníku.
Trasa kultúrno-poznávacej Gotickej cesty – prvej svojho druhu na Slovensku – sa budovala na konci 90. rokov minulého storočia, rozšírená bola v roku 2000. Celkovo trasa meria 580 kilometrov a skladá sa zo štyroch okruhov. Stála expozícia Galérie umelcov Spiša zahŕňa tri z nich – Spišsko-gemerský okruh, spišský okruh Tatranský a spišský okruh pieninský.
Najväčší z okruhov Gotickej cesty prechádza 34 miestami. Špecifické pamiatky sú zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. K zaujímavostiam patria kamenné mosty: v obci Dravce stojí most z 13. Storočia, ktorý je dodnes súčasťou hlavnej cesty. Muránsky hrad je najvyššie položeným hradom na území Slovenska. V mnohých kostoloch sa nachádzajú diela Majstra Pavla z Levoče. Nájdeme tu kaplnku Zápoľských v Spišskej Kapitule a pri kostole sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku.
Diela Spišsko-gemerského okruhu nájdete tu.
Prechádza cez 7 miest: Vrbov, Ľubica, Kežmarok, Veľká Lomnica, Poprad, Spišská Sobota a Matejovce. V Kežmarku sa nachádza jediný zachovalý stredoveký hrad, ktorý prešiel renesančnou prestavbou. Európskym unikátom sú dvojloďové kostoly v Ľubici, Vrbove a Lomnici. Popradský gotický kostol je priamo v centre – podľa legendy stojí na mieste pôvodnej kaplnky v hustom lese, kde sa 1. septembra údajne začínali poľovačky na Spiši zvonením zvonov.
Diela spišského okruhu tatranského nájdete tu.
Severná trasa prechádza cez 8 miest popri hraniciach s Poľskom: Strážky, Spišská Belá, Slovenská Ves, Spišská Stará Ves, Červený kláštor, Stará Ľubovňa, Hraničné a Podolínec. Sú tu zastúpené sakrálne aj svetské objekty: stredoveký hrad v Starej Ľubovni, kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore, známy legendou o mníchovi Cypriánovi, ako aj neskorogotický, neskôr renesančne prestavaný kaštieľ v Strážkach so stálou expozíciou diel významného uhorského maliara Ladislava Mednyánszkeho.
Diela spišského okruhu pieninského nájdete tu.
Väčšina diel v kolekcii pochádza z druhej polovice 20. storočia. Nájdeme tu neraz to isté miesto nazerané rôznymi optikami a zachytené odlišnými autorskými rukopismi. Spišský hrad sa raz týči nad krajinou a konfrontuje husté mračná, inokedy je iba vzdialenou škvrnou, ktorá takmer splýva s okolitou pahorkatinou. Obrazy námestí striedajú pohľady na staré uličky a aleje stromov. Ľudské obydlia sa často črtajú až na horizonte a dávajú priestor širokej prírodnej scenérii.
Kurátorkou expozície je Mgr. Kamila Paceková. Realizovaná bola vďaka finančnej podpore mimoriadneho grantu Košického samosprávneho kraja – Terra Incognita 2012. Vybrané diela z expozície sú prístupné aj na stránke Google arts and culture.