Akademický maliar František Veselý bol bytostne spätý s rodným mestom Stropkov, s jeho obyvateľmi, životným prostredím, jeho bohatou minulosťou, prežívanou prítomnosťou a nejasnou budúcnosťou. S výnimkou niekoľkých zahraničných ciest a štúdií prežil takmer celý život v Stropkove. Jeho výtvarná cesta sa začala v polovici 50. rokov, keď intenzívne zachytával zákutia meniaceho sa mesta. Akoby predvídal nenávratnú stratu jedinečnej atmosféry mestečka, ktoré v neskorších dekádach zmenilo svoju tvár z pamiatkového súboru na necitlivé asanačné miesto. Veselý svojou výtvarnou dokumentáciou bránil historické objekty v meste, neskôr zničené novými stavebnými praktikami. Práve meniace sa mesto zarezonovalo v autorovi ako osobná výpoveď voči meniacej sa krajine i spoločnosti. 

Po absolvovaní akademického vzdelania (VŠVU, 1965 – 1971, profesori Čemický, Želibský, Dubay) vstúpil Veselý začiatkom 70. rokov na výtvarnú scénu s jasne vyhraneným výtvarným programom, ktorým komentoval dôsledky civilizačnej expanzie, technického pokroku a racionalizácie života. Stál v opozícii voči „veľkým“ témam umenia socialistického realizmu. Pre oficiálnu scénu boli mestské scenérie oslavou. Výstavba nových sídlisk a industrializácia životného priestoru boli obľúbenými témami, ktoré dokázali niektorí umelci efektívne stvárniť v rozličných štýloch. Rozvoj priemyslu a idea ekonomickej stability často predstavovali ideologické gesto. Veselý naopak poukazoval na narúšanie ekologickej rovnováhy a ilustroval tichú obavu nad spoločným osudom človeka a prírody. Nesnažil sa však poprieť technickú evolúciu. Diplomaticky a pokorne prijímal nevyhnutnosť pokroku, pričom upozorňoval na možné úskalia jeho preceňovania.

„Neskoršie, v závere štúdia som dospel ku krajine nového typu.
Nazval som ju Krajina svojich prapodstát.“
František Veselý

Veselého výtvarný program ignoroval zaslepenie technokratického myslenia a odvolával sa na metafyzické ticho. Práve inšpirácia talianskym futurizmom a metafyzickou maľbou je príznačná v jeho vrcholnej tvorbe, ktorou interpretoval možné sci-fi scenáre budúcnosti. Veselý staval voči sebe dva ekosystémy – krajinu a mesto. Nevinnosť a nemohúcnosť prírody, jej určitá pasivita a na druhej strane aktívna činnosť človeka, ktorá zaberá úrodnú pôdu, znečisťuje, ničí flóru a faunu. Človek sa neprispôsobuje krajine, krajinu prispôsobuje sebe. Ľudská postava je na Veselého obrazoch neraz univerzálna a typizovaná. Autor vytvára človeka supermana, vládnuceho nad všetkým tvorstvom, a zároveň ho vníma ako predstaviteľa „negatívnych čŕt ľudskej spoločnosti ako celku, nie ako človeka s individuálnym osudom“.

Veselý postupne rozvíjal svoj výtvarný program o nové prvky a symboly. Geometrické telesá zasadené do prírodného prostredia odkazujú na nenávratné narušenia ekosystémov a tiež na jednotvárnosť dobových urbanistických riešení. Dopravné prostriedky a značenia predstavujú podobne ako v prípade talianskych futuristov pohyb a rýchlosť meniaceho sa sveta. V detailnejších výrezoch z krajiny sa objavujú bodliaky, stromy či tráva, ktoré sú neprirodzené statické a pôsobia ako stratené totemy prírody. Niektoré vrstvy obrazu sú zámerne priehľadné, akoby zdôrazňovali to, čo prekrývajú. Spod hranatých blokov presvitá trávnatá zem, autostráda nekompromisne pretína krajinu krížom cez stromy či rieku. Diela rôznymi spôsobmi ukazujú kontrast medzi geometrickou presnosťou a organickou náhodnosťou.

Počas 80. rokov začleňoval Veselý do svojich kompozícií obrazy dieťaťa ako symbolu krehkosti bytia a tiež kolektívnej viny, ktorú ponesú budúce generácie. Zároveň nimi autor oživuje nostalgické spomienky na harmonickejšiu krajinu detstva. Objavujú sa aj zvieratá – kŕdeľ odlietajúcich vtákov ako symbol voľnosti, hniezdiaci bocian symbolizujúci nové generácie či pohyby skroteného koňa ako predchodcu stroja. Viaceré maľby obsahujú prvky koláže a asambláže, či už objekty nájdené v prírode alebo naopak odtlačky pneumatík. Neskoršia etapa autorovej tvorby sa vyznačuje fascináciou predtechnickými kultúrami. Ich pomyselnú čistotu a symbiózu s krajinou konfrontuje s civilizáciou súčasnosti a budúcnosti.

Veselý nehľadal inšpiráciu len v avantgardnom umení, ale pomáhal si aj prostredníctvom média fotografie. Pomocou fotoaparátu zachytával krajinné výseky, aby ich neskôr premietal do obrazov. To, že sa František Veselý venoval aj fotografovaniu, nie je verejnosti príliš známym faktom. Na porovnanie je súčasťou kolekcie diel aj súbor niekoľkých dostupných fotografií z rodinnej pozostalosti.

V roku 2004 bola Františkovi Veselému udelená in memoriam Cena mesta Stropkov za aktívnu účasť na kultúrnom živote v regióne. Dnes je po ňom v Stropkove pomenovaná základná umelecká škola, ktorá už niekoľko rokov realizuje maliarske plenéry, taktiež nesúce jeho meno. František Veselý má na slovenskej výtvarnej scéne nenahraditeľné postavenie a veríme, že aj zaslúžené miesto v oficiálnych dejinách umenia.

Východoslovenská galéria pripravila monografickú výstavu maliara Františka Veselého, zameranú na jeho abstraktné a symbolické krajinomaľby. Vystavené diela prezentujú časť autorovej tvorby prevažne od 70. rokov a vizualizujú ojedinelý a nadčasový výtvarný program. Kurátorom výstavy, ktorá potrvá do 21. októbra 2018, je Miroslav Kleban.

V kolekcii sa nachádzajú diela zo zbierok Východoslovenskej galérie, Šarišskej galérie v Prešove, Krajského múzea v Prešove – Kaštieľa Stropkov, Tatranskej galérie v Poprade, Slovenskej národnej galérie a zo súkromných majetkov.

Trvanie výstavy: 27. 6. — 21. 10. 2018
Miesto výstavy: Východoslovenská galéria, Hlavná 27, Košice
Kurátor: Miroslav Kleban
Sprievodný program: webstránka galérie / facebook
Katalóg k výstave: k dispozícii v pokladni galérie
Partner výstavy: mesto Stropkov, Drevimex H.J. s.r.o. Stropkov