Slovenská národná galéria pripravila monografickú výstavu venovanú tvorbe akad. mal. Jána Bergera, dlhoročného profesora bratislavskej VŠVU a vytrvalého predstaviteľa klasického média maľby. Výstava prezentuje a reinterpretuje kľúčové maliarske diela autora od 70. rokov po súčasnosť a uvažuje nad špecifickou pozíciou maliarstva v práve prebiehajúcom storočí. Kurátormi výstavy sú Nina Gažovičová a Matej Fabian v spolupráci s grafičkou Ľubicou Segečovou.
Ján Berger je postavou, s ktorou sa nedokázal vyrovnať ani veľký boom maľby po roku 2000. Maľovaniu sa venuje vytrvalo a nepretržite, jeho dielo ponúka nejednoznačnosť aj obyčajnosť, trpezlivosť, prácnosť, opakovanie a najmä krásu – akoby bolo v rozpore s estetikou súčasného sveta. Vo svojej tvorbe výtvarne interpretuje vlastné zážitky a situácie, životné pocity a vnemy, mnohokrát priam banálnu realitu. K jednotlivým motívom sa neustále vracia, dopĺňa ich aj redukuje a v zdĺhavom maliarskom procese vzájomne prepája do jednotného a prepleteného univerza. V tomto komplexnom autorskom programe sa akoby vytráca potreba chronológie. Ako sám hovorí, neustále osciluje medzi čitateľnosťou a abstrakciou.
Výstavu Berger si môžete pozrieť online prostredníctvom 360° panorám. Kliknutím na jednotlivé diela zobrazíte ich profily na Webe umenia.
Berger vo svojej tvorbe vychádza zásadne z reality a uprednostňuje pravdivosť a bezprostrednosť, momenty prekvapenia či „radostného oslnenia“. Maľba pre neho nepredstavuje únik z každodennosti, ktorej tragikomiku vo svojich dielach s uvedomením reflektuje. Maliarsku aktivitu berie ako svoj údel, poslanie či povinnosť. Berger nikdy nepatril k maliarom definujúcim „štýl“, stál skôr mimo dobových trendov a tvrdohlavo tvoril podľa vlastných pravidiel.
„Berger aj dnes, v čase postinternetu, zosobňuje to, čo je na maliarstve živé. Potvrdzuje, že maľba ako historická disciplína má stále, napriek mnohým výhradám, isté privilégiá. Vlastne dokladá jej nadčasovosť – potvrdzuje, že ešte aj dnes dokáže v ľuďoch evokovať túžbu zúčastňovať sa na sprostredkovanej kráse života a sveta.“
Nina Gažovičová, kurátorský text v katalógu Berger, str. 15.
Často sa opakujúcim motívom v Bergerovom repertoári je autoportrét, ktorý využíva ako akúsi meditáciu nad vlastnou omylnosťou a neistotou. Úprimne a sebaspochybňujúco zobrazuje sám seba v rôznych obdobiach svojho života, počas tvorby, niekedy spolu s členmi rodiny alebo so svojím jazvečíkom. Jeho tvár hľadí divákovi do očí, akoby sa na krátky moment dištancoval od sveta obrazu a ľudí, ktorí ho s ním zdieľajú.
Ján Berger - Rodinný portrét, 1971 - 1985, Slovenská národná galéria
O sebe Berger hovorí, že je rozprávač. Svoje príbehy opakuje sám pre seba – nevedno, či preto, aby si ich zapamätal, alebo aby sa len utvrdil vo vlastnej pravde. Nehovorí pre publikum, a ani z povinnosti, maľuje bez pózy a ústupkov. Jeho obrazy vznikajú akoby jeden na druhom, cez seba... Zatiaľ čo jeden zmizne, objaví sa druhý; motívy sa preskupujú, strácajú sa a opätovne vynárajú, aby napokon v harmónii existovali popri sebe.
Kolekcia čerpá z kurátorského textu Niny Gažovičovej, ktorý nájdete v neskrátenej podobe v katalógu k výstave. Viac sa o uvažovaní autora a jeho inšpiráciách dočítate v rozhovore Mateja Fabiana s Jánom Bergerom.
Všetky diela Jána Bergera na Webe umenia nájdete tu.