Symbolika životodarnej vody v súvislosti so ženou ako prameňom života neraz skrýva mravoučný aj erotický podtext. Žena s džbánom je spájaná s podobou nevesty, znázorňuje všedný predstupeň slávnostného aktu, prípadne odkazuje na príchod materstva. V slovenskom umení nadobúda žena v pracovnom kroji takmer mytologické vlastnosti – predstavuje čistotu, skromnosť a kontinuitu tradičného spôsobu života. Naznačuje tiež – podobne ako mužské postavy valachov, patriarchov a dedinských starcov – akúsi „slovenskú“ odovzdanosť a zmierenie sa s osudom. Napriek mnohokrát oslavnej či priam zbožšťujúcej optike evokujú niektoré zobrazenia stereotypný koncept ženy ako pasívneho objektu obdivu a túžby.
V kolekcii diel môžeme vidieť rôzne obmeny motívu: akty, kde tvar džbánu alebo amfory evokuje ženskú figúru, maternicu a odkazuje tak na plodnosť; pokojné scény dievčat v krajine s romantickou alebo melancholickou atmosférou; štúdie zdôrazňujúce výtvarné kvality kroja alebo vznešené výjavy s národopisným odkazom. Obraz Dievča s červeným kohútom od Ester Šimerovej-Martinčekovej má zjavnejší erotický podtón a takpovediac popiera žánrové konvencie. Dievča v bielom s továrenskými komínmi a s kvetmi od Zola Palugyaya ukazuje kontrast dvoch koexistujúcich civilizácií – archaickej a modernej – kde dievča predstavuje akúsi panenskú, rozprávkovú bytosť.
Alexyho ženy v krojoch vyjadrujú autorovu clivú poetiku, ktorá pripomína náladu slovenských ľudových rozprávok a balád. Tieto ženy sú takpovediac strážkyňami „večných“, starobylých hodnôt. Bazovského prístup približuje obrazy prostej realite každodennej práce. Vývoj témy krčahov a neviest vyústil až do početných variácií v ranom diele Mariána Čunderlíka. Ten, inšpirovaný Fullovou farebnosťou a plošnosťou, postupne doviedol tento motív až do úplnej abstrakcie, aby ešte viac vyniklo jeho farebné bohatstvo.