04. august 2017
Kolekcia obsahuje 150 diel
5 minút
Jediná stála expozícia diela Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919), umiestnená v kaštieli v Strážkach, dokumentuje umelcovo silné puto k tomuto miestu. Génius loci, spišská krajina a podtatranská príroda od detstva ovplyvňovali život i tvorbu tohto významného stredoeurópskeho umelca. 

Mednyánszky tu prežil väčšiu časť detstva a počas svojho života sa sem neustále vracal. V Strážkach mal jediný stály ateliér, ktorý mu dal postaviť jeho otec nad hospodárskym krídlom v areáli kaštieľa. Mednyánszkeho ateliér zachytila na maľbe (na obrázku) jeho neter barónka Margita Czóbelová (1891 – 1972), ktorá žila v Strážkach a bola tiež maliarkou a ilustrátorkou.

Už od začiatku Mednyánszkeho tvorby boli Strážky obľúbeným motívom jeho diel. Od mladosti kreslil a maľoval samotný kaštieľ, zákutia anglického parku, ale i dominanty obce ako gotický kostol alebo renesančnú zvonicu. Zaujímalo ho i okolie kaštieľa, park, príroda, motívy ohybu rieky Poprad pri Strážkach. Margita Czóbelová - Krajina s hospodárskym dvorom (Mednyánszkeho ateliér), 1930, SNG

Strážky vyhovovali Mednyánszkeho samotárskej povahe, celé hodiny sa tu mohol túlať po okolí a študovať premenlivosť prírody. Jeho tvorbu ovplyvnili aj intelektuálna samota a istá melanchólia tohto miesta, vzdialeného od väčších centier.

Stála expozícia Mednyánszkeho tvorby v Strážkach prezentuje maliarov umelecký vývoj prevažne do roku 1900. Mednyánszkeho krajinomaľba reagovala na vtedajšie vplyvy prevažne francúzskej krajinomaľby, tzv. intímnej krajiny, ktoré transformoval do vlastného umeleckého prejavu. Súviselo to s poznaním tvorby umelcov patriacich do tzv. barbizonskej školy, s ktorou mal možnosť sa zoznámiť počas svojho prvého pobytu vo Francúzsku v rokoch 1874 – 1876. Jeho základom sa stalo vyjadrenie dojmov z pozorovanej krajiny, ktoré odzrkadľovalo jeho duševné rozpoloženie. Dokázal tiež presvedčivo vystihnúť atmosféru a farebnosť rôznych ročných období.

Súčasťou jeho tvorivého procesu bolo priame pozorovanie prírody v teréne, z ktorého si často viedol písomné záznamy. V denníkoch sú pri jednotlivých kresbách a náčrtkoch prírody poznámky o svetle v danej zaznamenanej situácii, alebo je uvedený čas, kedy vznikol náčrt (ráno, brieždenie, západ slnka). Zdigitalizované Mednyánszkeho „náčrtníky“ obsahujú množstvo krajinárskych a figurálnych štúdií.

Ladislav Mednyánszky - Tatranská krajina, 1890-1895, Slovenská národná galéria

Mednyánszkeho zaujímala v okolí Strážok nielen príroda. Druhou tematickou skupinou jeho tvorby boli portréty a portrétne štúdie paholkov, sedliakov, kočišov, robotníkov, tulákov. Jednoduchí ľudia ho zaujímali nielen na Slovensku, ale aj počas jeho pobytov v Budapešti, v Paríži či vo Viedni. Vo svojich denníkoch si viedol zápisky o zaujímavých charakteroch ľudí, s ktorými sa stretol. S niektorými ho pútalo silné priateľstvo a podporoval ich počas celého života. Ojedinelou kolekciou je skupina tzv. nedokončených diel, prevažne portrétov, ktoré Mednyánszky po zachytení základnej podoby portrétovaného nechal v rozpracovanej podobe.

Kolekciu diel v Strážkach dopĺňajú podobizne členov umelcovej rodiny, ktorých portrétoval počas pobytov v kaštieli. Nachádzame tu napríklad portrét jeho otca Eduarda Mednyánszkeho (na obrázku) alebo členov rodiny - jeho švagra Štefana Czóbela. Okolo roku 1890 začal Strážky navštevovať aj talentovaný mladý umelec Ferdinand (Nándor) Katona (1864 – 1932), pôvodom zo Spišskej Starej Vsi, ktorého Ladislav Mednyánszky podporoval vo výtvarnej tvorbe a ktorý vytvoril portréty dvoch dcér Štefana Czóbela – Mariany a Margity.

Ladislav Mednyánszky - Čítajúci. Umelcov otec, barón Eduard Mednyánszky, 1890–1895, Slovenská národná galéria

Mednyánszkeho silno ovplyvnila smrť blízkych osôb, popri odchode matky a jeho dôverného priateľa lodníka z Vácu Bálinta Kurdiho, to bolo predovšetkým úmrtie otca v roku 1895. Počas tohto pohnutého obdobia bolo vyrovnávanie sa so smrťou umelcovou hlavnou témou, čo dokumentujú motívy smrti, duchov a melanchólie.

Po roku 1900 dochádza k zmene v Mednyánszkeho tvorbe, a to najmä v prístupe k témam. Jednotlivé motívy abstrahuje na základné symboly, pričom používa široký štetec, ktorým voľne nanáša farbu. Jeho tvorbu uzatvárajú diela z predvojnového a vojnového obdobia, na ktorých splýva figurálny motív s prírodným v jeden. Mednyánszky sa aktívne zúčastnil 1. svetovej vojny ako vojnový kresliar a zachytil nielen hrôzy vojny, ale aj bežný život v táboroch a zákopoch.

Kolekciu Mednyánszkeho diel v stálej expozícii v Strážkach dopĺňajú práce jeho žiaka Ferdinanda Katonu, ako aj jeho netere Margity Czóbelovej.

Osobnosť Ladislava Mednyánszkeho je natrvalo spojená s kaštieľom v Strážkach. Prezentovaný súbor diel pochádza vo veľkom rozsahu z rodinnej pozostalosti a je doplnený ďalšími nákupmi Slovenskej národnej galérie zo súkromných zbierok. Je nielen čiastkovým pohľadom na tvorivý vývin Mednyánszkeho diela, ale dokumentuje aj vplyv génia loci Strážok.


Diela Ladislava Mednyánszkeho a Ferdinanda Katonu sú voľné na stiahnutie vo vysokom rozlíšení. 

Expozíciu v Kaštieli Strážky môžete vidieť aj pomocou virtuálnej prehliadky na Google Arts & Culture.

Ladislav Mednyánszky - Krajina s práčkami a rybármi 1878, Slovenská národná galéria

Nové kolekcie, články a tipy na výtvarné diela 2x mesačne.
Odoslaním súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Nové kolekcie, články a tipy na výtvarné diela 2x mesačne.
Odoslaním súhlasím so spracovaním osobných údajov.