Povstanie sa postupne stalo novým symbolom „slovenskosti“ a ikonografia s ním spojená v mnohom nadviazala na širší „slovenský mýtus“ (partizán ako metamorfóza Jánošíka). Je to vôbec najfrekventovanejšia historická téma v dejinách slovenského umenia - v literatúre sa koncom osemdesiatych rokov spomínalo až sedem tisíc výtvarných diel.
Významnú úlohu v spôsobe zobrazovania Povstania zohral film (Za slobodu, Vlčie diery, Kapitán Dabač, Prerušená pieseň) a dokumentárna fotografia, ktoré nielenže budovali obraz SNP vo vizuálnom povedomí, ale stali sa konkrétnou predlohou pre mnohých autorov, ktorí sa Povstania aktívne nezúčastnili. Spontánne zaujatie výtvarníkov Povstaním spôsobila aj estetická príťažlivosť celej témy – slovenské hory spolu s romantickými hrdinami v dlhých plášťoch a kapucniach v predstavivosti, ale aj na dokumentárnych fotkách pôsobili už ako hotové kompozície. Motivujúcim bol určite aj osobný aspekt - mnohí z výtvarníkov boli v Povstaní aktívne zapojení , mnohí v ňom stratili svojich blízkych (Ladislav Guderna, Fraňo Štefunko), niektorí zahynuli (Ján Novák, Ľudovít Varga, Arnold Peter Weisz-Kubínčan), iní boli v koncentračnom tábore (Štefan Bednár, Anton Hollý, Jozef Fedora).
Po nástupe socialistického realizmu prišlo k prvým rozporom, kedy známe diela z vojnových a povojnových rokov nekorešpondovali s oficiálnou ideologickou objednávkou ani formálne (modernou ovplyvnený Cyprián Majerník či Koloman Sokol), ani svojou pochmúrnou, baladickou estetikou. Socialistický realizmus priniesol do témy optimizmus, jednostrannosť a tiež strnulosť. Aj počas tohto obdobia však vznikali kvalitné diela, často vďaka osobnej citovej angažovanosti autora, alebo keď sa téma stala bezpečným pôsobiskom pre svojské umelcké osobnosti (Miloš Alexander Bazovský, Ľudovít Fulla).
Do kolekcie diel sme zahrnuli veľké množstvo príkladov pre porovnanie. Stretávajú sa tu romantizujúce nerealistické výjavy, propagandistické diela, komorné štúdie aj silné a emocionálne autentické scény. Zoskupené sú do ikonografických okruhov, ktoré sa v umení o SNP opakujú. Sú to napríklad:
Nástup do povstania, lúčenie, odchod do boja
Obľúbený agitačný námet socialistického realizmu. Prevláda oslavný duch, znázornenie odhodlania a jednoty, či rozlúčková pietnosť.
Podobizne partizánov a partizánok
Jednotlivé postavy na stráži, alebo ako hliadkujúca skupina, niekedy na koňoch. Opakujúcimi motívmi sú ťažké plášte, samopal alebo puška, baranica, číhanie v zálohe, táborenie. Odev a držanie zbrane môžu odkazovať na stvárnenie zbojníkov, či konkrétne Jánošíka.
Pochod, ústup do hôr
Charakteristický zástup sklonených postáv (husí pochod), stúpajúcich za súmraku alebo v noci do kopcov. Figúry často redukované iba na siluety. Dôraz na romantickú, hornatú tzv. partizánsku krajinu.
Ranený alebo mŕtvy partizán
Využíva pochmúrnosť a baladickosť námetu a často pôsobí skôr abstraktne. Zväčša v sprievode ošetrujúcej alebo smútiacej skupiny postáv, jednotlivé postavy nie sú identifikovateľné, skôr naznačené. V druhej rovine odkazujú na obetu za národ a bezútešnosť situácie v odboji (boj proti presile).
Fašistické zločiny
Plienenie, masakre, popravy, koncentračné tábory a pod. Expresívne znázornenie sily a surovosti nepriateľa, validácia odporu. Pri ideologizujúcich dielach tvorba kontrastu voči sovietskym záchrancom.
Koniec vojny
Niekedy znázornený ako príchod frontu, stret a radostné zvítanie s Červenou armádou. V baladickejších dielach je naznačené spustošenie krajiny, jazvy na duši zeme.
Komemoratívne symboly
Pamätníky, výročné plagáty, spomienkové a symbolické kompozície. Téma je tu niekedy uchopená abstraktne, s motívmi a expresiou sa narába voľnejšie.