Maliari s obľubou využívajú vodnú hladinu pre jej reflexné účinky alebo v podobe rieky ako líniu udávajúcu smer perspektívy, v podobe mora či jazera ako hranicu horizontu. Iným čírosť vody poskytuje možnosť preukázať remeselnú zručnosť, pričom sa niektorí pohrávajú aj s optickými účinkami lámania svetla a skresľovania tvaru, farieb a perspektívy. Ďalší zase vodu hľadajú aj tam, kde sa zdá, že nie je. A to prostredníctvom štruktúry povrchu, ktorý pripomína vlnenie, ľadové kryštáliky či rozpité a odparené látky. A napokon sú umelci, ktorí vodu vnímajú predovšetkým ako myšlienku, ako niečo životodarné a nevyhnutné. Alebo aj ako zdroj obživy, široké spektrum zvukov a emócií, prostriedok dopravy a tak ďalej. Voda tak má v umení, zdá sa, ešte viac podôb ako v prírode.