Centrom domáceho
sveta človeka v časoch biedermeiera sa stalo budovanie vlastného rodinného
šťastia. Práve citová sféra spojená napríklad s oslavou narodenia detí,
zasnúbením, svadbou ale i pohrebov ovplyvňovala život každého občana
monarchie. Prejavilo sa to záľubou v drobných predmetoch ako šperky (často
z vlasov), miniatúry, pamätníky, pozdravy a novoročenky, spomienkové
artefakty. Cisár František I. podporoval medzi svojimi poddanými rozvoj kultu rodiny
a vzájomných vzťahov, čomu išiel príkladom i v rámci vlastného
rodinného kruhu. Zároveň si uvedomoval aj úlohy cirkevného života svojich
poddaných. Uvedené tendencie nachádzali odozvu aj vo výtvarnom umení.
Znovuobjavovaním
sakrality sa presadila v nemecky hovoriacich krajinách hlavne skupina nazarénskych
umelcov, ktorí po odchode z Ríma začali od 20. rokov 19. storočia
presadzovať náboženskú maľbu v Európe. V jednotlivých oblastiach Horného
Uhorska sa pestoval kult svätých, tradičných patrónov napríklad pre banské
regióny (sv. Barbora, sv. Ondrej). Zároveň sa sakrálna maľba orientovala na
stvárňovanie historických kanonizovaných osobností, hlavne sv. Štefana kráľa. Krst
Vajka a tým aj pripomenutie si významu kresťanstva v Uhorsku sa stali
i námetom, ktorý ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay vybral pre hlavný
oltár katedrály v Ostrihome, svojho času najväčšieho cirkevného projektu.
Vyobrazenia
svätcov a svätíc sa dostávajú aj na porcelánové dekoratívne predmety,
čajové či kávové súpravy. Osobná zbožnosť sa prejavovala aj kumulovaním
spomienkových predmetov s náboženskou symbolikou a tematikou, akou bola
modlitba Otčenáš, či alegorické zobrazenie kresťanských cností. Verejnou
manifestáciou viery ostávali aj naďalej obľúbené šperky v tvare kríža.
V interiéroch
šľachtických i meštianskych domácností sa objavujú votívne obrazy, drobné
predmety určené na osobnú zbožnosť. Zdôrazňovaná bola hlavne zbožnosť
obyvateľov monarchie, akási „čistá emócia“ prejavená buď cez duchovné alebo
osobné vyjadrenie. Základom bola intimita a citovosť zobrazených tém, kde
jedným z preferovaných bol námet madony s dieťaťom ako personifikácia
materinskej lásky, ktorý nachádzame i na štylizovaných rodinných
portrétoch alebo na zobrazeniach matky s dieťaťom. Žánrové obrazy (tzv. Sittenbild) patrili postupne
k obľúbeným predmetom do interiérov domácností. Tieto námety mali často
moralizujúci charakter a boli ovplyvnené dobovým vkusom, hlavne strednej
triedy. Objavujú sa na nich záznamy bežného života občanov, ľudovou sférou
inšpirované udalosti (zber úrody, vinobranie, dožinkové oslavy), ale
i námety narodenia detí, svadieb. Popri optimistických zobrazeniach sa pre
citový svet človeka v období biedermeiera stali dôležité záznamy
smutnejších výjavov ako bola smrť v rodine.
Drobné žánrové, často humorne podané scénky
neúspešného kurizovania či prejavov náklonnosti sa v podobe viac či menej
kvalitných prác zo skla dostávali do zbierkových vitrín meštianskych
domácností. Dôležité udalosti v citovom živote, ako svadby či úmrtia, nachádzajú
tiež v príbytkoch svoju vizuálnu stopu. Boli to napríklad rozlúčkové
rodinné portréty s nevestami, zásnubné a svadobné poháre s cukrujúcimi
sa holubičkami alebo srdcami či záznamy zo svadieb (Klimkovics). Pamiatka na
zosnulých a s ňou súvisiace komemoratívne predmety mali v domácnostiach v
časoch biedermeiera výnimočné postavenie. Reprezentovali ho nielen žalobné
portréty na stenách pre pozostalých, ale aj spomienkové šperky vyrobené
z vlasov nosené ako pripomienka drahého zosnulého.
KATARÍNA BEŇOVÁ, JANA ŠVANTNEROVÁ
← Späť na výber kolekcií Biedermeier