Nesenie kríža patrí spolu s ukrižovaním medzi najznámejšie scény pašií. Motív má veľké zastúpenie v umení neskorej gotiky, renesancie aj manierizmu. Nájdeme ho na oltárnych obrazoch a v sériach krížových ciest, zdobiacich kresťanské chrámy a cesty na kalvárie.

Okrem akcentu na Kristovo utrpenie dáva priestor pre rôzne typy charakterov a emócií ďalších členov sprievodu. Niektorí autori uprednostnili veľkolepú scénu v jeruzalemskej krajine s vrchom Golgota v pozadí, iní sústredili pozornosť na komornejší výsek deja zameraný na psychológiu postáv.

Kristus je niekedy doráňaný a zúbožený a nepriamo tak nabáda k empatii, inokedy si aj napriek utrpeniu udržuje pokojný a vyrovnaný výraz. Na rôznych podobách rovnakého motívu môžeme sledovať analógie aj odlišnosti v prístupe autorov a vývoj obrazového námetu v čase.

Autorom obrazu je český gotický maliar pomenovaný podľa svojho najvýznamnejšieho diela – oltára z benediktínskeho kláštora Rajhrad neďaleko Brna. Spája ladnosť a dekoratívnosť tzv. krásneho slohu s naratívnosťou a „realizmom“ (miestami až krutosťou), prevzatými zo západoeurópskeho maliarstva. Okolo Krista sa preplietajú desiatky vedľajších postáv s expresívnymi výrazmi, zachádzajúcimi až do karikatúry a pripomínajúcimi flámske obrazy. Nadpozemskú atmosféru dodáva výjavu zlaté pozadie, ktoré sa v oltárnom maliarstve využívalo ako znak vznešenosti a farebne dopĺňalo ostatné zlatnícke prvky v oltárnej architektúre.

Zaujímavým detailom sú hnijúce mŕtvoly na krížoch v pravom hornom rohu. Lebka pod krížom môže odkazovať na Adama – ten mal byť podľa niektorých stredovekých autorov pochovaný práve na Golgote a Kristov kríž mal byť vytvorený zo stromu poznania, uzatvárajúc tak cyklus hriechu a vykúpenia.

Tento neskorogotický obraz sa do majetku rodiny Andrássyovcov na Krásnej Hôrke dostal pravdepodobne až v 19. storočí cez umelecký obchod vo Viedni. Kompozícia je rozdelená do niekoľkých plánov, rafinovane prepojených diagonálami ramien kríža a rebríka. Kým vpredu dominujú živo gestikulujúce postavy s priam grotesknými črtami, v zadnej časti obrazu sa otvára hlboká scenéria s výhľadom až na belasé štíty kopcov.

Pohľad diváka priťahuje žiarivá žltá farba na odevoch Kristových mučiteľov. Táto farba zvykla symbolizovať závisť a zbabelosť. V stredovekom maliarstve bolo zvykom požičiavať si typy postáv z grafických predlôh (napr. od Lucasa Cranacha st. alebo Martina Schongauera), čím sa urýchľovala tvorba obrazov v rámci umeleckej dielne. Autorský štýl patrí do okruhu tzv. Podunajskej školy, posledného z konzistentných slohových prúdov maliarstva medzi gotikou a renesanciou.

Autor tejto maľby, identifikovaný ako Cecco del Caravaggio, si na rozdiel od viacerých predchodcov nezvolil panorámu so širokou krajinou a desiatkami postáv. Počet figúr zredukoval na dvanásť a nahusto ich umiestnil do plytkého priestoru s tmavým pozadím a takmer divadelným „nasvietením“ scény. Nadviazal tak na revolučný štýl Michelangela Merisi da Caravaggia (svojho majstra a možno aj milenca), ktorý pomocou kontrastov svetla a tieňa a vďaka dôrazu na realizmus vystupňoval dramatický a morálny účinok svojich malieb.

Dynamika pohybov, expresívne deformácie tiel a najmä Kristov pohľad smerom k divákovi sú zdrojom zvláštnej naliehavosti diela, vyzývajúceho k empatii s utrpením mučeníka. Prilba s netopierom, červený baret ozdobený vtáčimi perami a ďalšie fantaskné dekorácie odevov prezrádzajú dozvuky manierizmu. Práve tieto detaily odlišujú obraz od naturalistických výjavov „veľkého“ Caravaggia, ktorý využíval „ľudové typy“ a zobrazoval realitu bez príkras. Obraz je vystavený v stálej expozícii Európskeho maliarstva na Zvolenskom zámku.

Slávny manierista a dvorný maliar kráľa Rudolfa II. Hans von Aachen vytvoril vo svojej verzii Nesenia kríža rušnú kompozíciu, takmer pripomínajúcu vojnovú bitku. Diváka umiestnil priamo do stredu diania, na úroveň ostatných postáv. Postavu Krista zvýrazňujú dve figúry strážcov s vlajúcimi plášťami. Obaja sa práve v plnom náprahu chystajú zasadiť bolestivé údery. S veľkým krížom Kristovi celkom nenápadne pomáha Šimon z Kyrény, ktorého k tomu prinútili vojaci, keď išiel okolo cestou z poľa. Celkom vzadu sa v bledofialovom opare takmer stráca hora Golgota, miesto nadchádzajúcej popravy.

Serpentínou pomedzi oblé svahy stúpajú na vrchol skupinky pešiakov a jazdcov s kopijami. Krajina akoby bola v pohybe, evokuje morské vlnobitie – častý motív v nizozemskom maliarstve. Detail psa a koňa s desivým pohľadom v popredí podporuje zdanie priestorovej hĺbky a prispieva k dramatickosti momentu.

V kolekcii nájdete aj ďalšie príklady spracovania motívu v grafickom médiu, ktoré často slúžilo maliarom ako predloha pre rôzne typy postáv a krajiny. Albrecht Dürer a Lucas van Leyden ukazujú Krista klesajúceho pod krížom zblízka, Hendrick Goltzius a Jacques Callot dávajú veľký priestor monumentálnej krajine v pozadí. Námet Nesenia kríža zaujal aj autorov v 20. storočí, ktorí ho často využili ako možnosť vyjadriť svoj expresívny štýl a svojský rukopis – Július Jakoby, Alojz Petráš – alebo ako metaforu pre konceptuálne znázornenie príbuzného pocitu či prežívania – František Guldan.

Medzi slávne zobrazenia Krížovej cesty v dejinách umenia patria tiež obrazy od Pietera Brueghela st., Hieronyma Boscha, Tiziana, Rafaela či El Greca.

Použité zdroje:

Dušan Buran, Katarína Müllerová: 111 diel zo zbierok, Slovenská národná galéria, Slovart, 2008

Tereza Špinková: Rajhradský oltář, Univerzita Karlova v Prahe, 2008

Zuzana Ludiková, Lukáš Štepanovský: Aplikácia Second Canvas Zvolen