Architektúra, jeden zo znakov civilizácie od jej počiatkov, spoluvytvára náš svet a jej vnímanie ovplyvňuje aj obraz o ňom. Približne od 15. storočia začína byť širšie reflektovaná a zároveň vzrastá jej uplatnenie v ďalších sférach výtvarnej tvorby. Renesancia totiž priniesla znovuoživenie kánonu antických architektonických rádov, ktoré sa stali základom vokabuláru celého novovekého staviteľstva. Všemocnosť kánonov a geometrických foriem sa prejavila všade: od obytných, sakrálnych alebo úžitkových stavieb, cez budovanie pevností a urbanistických regulácií až po úpravu záhrad. Touto rečou však architektúra nehovorí len na fasádach a smerom navonok, ale aj dovnútra: spoluvytvára základné členenie interiérov, ich výzdobu, zariadenie až po nábytok.
„Architektúra“ v tomto širšom význame slova bola takmer všadeprítomná. Je samotným objektom, jeho konštrukciou i dekoráciou. Novou vrstvou v jej vnímaní a „ovocím“ tejto reflexie je prístup k architektúre ako predmetu zobrazovania, pričom takto vznikajúca „papierová architektúra“ je najviac šírená v dielach grafického umenia. Prednosťou je prezentovanie rôznych polôh a funkcií samotnej architektúry, ale aj jej vnímania z pohľadu maliara či grafika.
Andrea Pozzo, Giacomo Böemo Komarek - Fig.44. - Amfiteáter alebo koloseum, 1700
Architektúra kreslená (delineata), prípadne maľovaná (picta), ale najmä rytá (sculpta) odlišuje zobrazovanie „kamennej architektúry“ i jej reflexie v teoretickej rovine, zahŕňa návrhy ako architektúru tvoriť, ale prináša aj pohľady do minulosti v akých podobách vznikala. Veľký priestor tvorivej slobode a experimentom poskytovala efemérna t. j. dočasná architektúra, či už v podobe divadelných dekorácií – budujúcich priestor iluzívnou architektúrou, architektúry triumfálnej alebo funerálnej (castra doloris) či tvorenej pre iné príležitosti. Napokon sú to čisté fantázie umelcov (architectura ideata a capriccio), v ktorých sa architektúra neraz stáva smelou vizuálnou kreáciou.
Vystavené diela viac-menej vedome odzrkadľujú naratívny charakter architektúry a jej funkcie pri vytváraní obrazu sveta. Papierová architektúra nám tak môže pomôcť vytvoriť si predstavu o jeho vnímaní z pohľadu tvorcov i o posolstve určenom divákom. A vďaka jej rozšíreniu v grafickom médiu Architectura delineata et sculpta inšpiruje aj dnes.
Kolekcia vychádza z rovnomennej výstavy v Slovenskej národnej galérii v roku 2011.
Diela v kolekcii sú voľné na stiahnutie vo vysokom rozlíšení.