Uskutočňovanie sna

Umenie je predmetom záujmu užšej časti publika. Nie každého nadchne. Predovšetkým to moderné a súčasné. Samostatné výstavy umelca alebo skupiny tvorcov oslovia ešte špecifickejšiu cieľovú skupinu. Avšak v posledných dekádach čoraz častejšie vznikajú výstavy, ktoré akoby nastavujú zrkadlo spoločnosti – výstavy prezentujúce vizuálnu kultúru určitého obdobia.

Súčasťou vizuálnej kultúry nie je len to, čo nazývame vysokým umením (maliarstvo, sochárstvo, grafika, apod.), ale aj ďalšie formy výtvarnej tvorby ako napríklad pohľadnice, propagačné plagáty, reportážne fotografie, karikatúry, film či insitná tvorba. Skrátka všetko, čo v sledovanom období zaujímalo vizuálny priestor spoločnosti.

Príkladom takéhoto projektu je aj výstava Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945 v SNG. Jej obrovská výpovedná sila však závisí od porozumenia kontextu vystavených exponátov a od hlbšieho ponoru do problematiky.

Ako napovedá názov, výstava prezentuje dve polohy vnímania obdobia druhej svetovej vojny a existencie slovenského štátu – naplnenie sna o štátnom útvare založenom na národnom princípe , ktorý je ale v neustálom rozpore s vojnovou skutočnosťou. Azda najsilnejším momentom, ak opomenieme priam mrazivé ukážky mašinérie propagandy a holokaustu, je všadeprítomný konflikt identity jednotlivca a skupiny. Ich stret je totiž nadčasový – neviaže sa len k obdobiu polovice minulého storočia, je zároveň spoločenským problémom až dodnes.

V konečnom dôsledku je najzávažnejšou otázkou identita, jej formovanie, prezentácie a presadzovanie na úkor inej identity.

Neznámy autor - Deň Hlinkovej mládeže v Bánovciach nad Bebravou, 1941, Slovenský národný archív, Bratislava – fond STK

Podnety k zamysleniu sa nad touto otázkou ponúka viacero aj dnes aktuálnych oblastí, ktorých sa výstava dotýka – literatúra, symbol, folklór či dizajn a množstvo ďalších.

Výtvarné aktivity:

AUTOMATICKÉ PÍSANIE

Surrealizmus sa definuje ako čistý psychický automatizmus, ktorým chceme vyjadriť skutočnú funkciu myšlienky bez kontroly rozumu, estetiky a morálky. Vyskúšajte si aj vy automatické písanie.

Píšte bez sebakontroly na tému SEN.
Potom zvýraznite prídavné mená.
Doplňte k nim podstatné mená na základe prvej asociácie (predstavy), ktorú vám pripomenú.
Spojenia usporiadajte do veršov.

Jozef Kostka - Smútok, 1944–1945, Slovenská národná galéria

OBRAZNÁ SYMBOLIKA

K budovaniu identity slovenského štátu do veľkej miery prispeli aj umelecké diela, ktoré možno ani neboli vytvorené s týmto zámerom. Veľmi populárnym motívom takých diel bolo zobrazenie Madony (Panny Márie s malým Ježišom), respektíve matky s dieťaťom.

Porozmýšľajte, ako súvisel tento výjav s budovaním novej identity štátu? Aký význam bez ohľadu na kontext výstavy má výjav pre vás?
Vytvorte štylizované „logo“ matky s dieťaťom, ktoré sprostredkuje tento váš význam.
Navrhnite kampaň, ktorá ho bude propagovať.
Pri štylizácii loga nezabúdajte, že tvary by mali byť dostatočne zjednodušené, aby dokázali sprostredkovať jeho význam, ale aby sa dalo s logom ďalej pracovať.

Karol Ondreička - Slovenská Madona, 1941, Galéria mesta Bratislavy

SVOJRÁZ

Každý národ sa vyznačuje vlastnými tradíciami vychádzajúcimi z jedinečnej ľudovej tvorby. Tá zahŕňa viaceré oblasti umeleckej činnosti. Slovenský štát v čase 2. svetovej vojny v rokoch 1939 – 1945 často využíval na propagačné účely návrat k národným ľudovým prameňom. Dokazujú to plagáty, značky, exlibrisy, známky, pohľadnice či fotografie dokumentujúce oficiálne politické prejavy z tohto obdobia.

Nájdite ďalšie synonymá slova „svojráz“.
Porovnajte reportážnu fotografiu a pohľadnicu. Čo majú spoločné a v čom sa líšia?
Všimnite si zobrazenie človeka, rozmiestnenie prvkov a ich vzťah, farebnosť alebo čo nám prezrádzajú heslá

Neznámy autor - Z prehliadky Hlinkovej mládeže v Trenčíne. Jozef Tiso pri prejave, 1939, Slovenský národný archív, Bratislava – fond STK

Vincek Hochštetský - Dr. Jozef Tiso – prvý prezident Slovenskej republiky, 1939, Slovenské národné múzeum - Múzeum Slovenských národných rád v Myjave

MESTÁ A KRAJE

Z dôvodu historický zmien štátneho zriadenia na našom území niesli niektoré naše mestá názvy v nemeckom či maďarskom jazyku. Napríklad Preschau (nem.), Trencsén (maď.), Kremnitz (nem.), Gölnitz (nem.), Kassa (maď.), Leutschau (nem.).

Zistite, ako sa tieto mestá volajú dnes. Pomôžte si nemeckou výslovnosťou, kde sch = š, tz = c, eu = oj a maďarskou, kde ss = š a cs = č.
Zakreslite slovenské názvy týchto miest do slepej mapy Slovenska.

Neznámy autor - Republika Slovenská, 1940 – 1945, Slovenské národné múzeum - múzeum Slovenských národných rád v Myjave

VÝSTAVY

Vývoj dizajnu prvej polovice 20. storočia ovplyvnili tzv. svetové výstavy, novodobé veľtrhy, ktoré demonštrovali technologický pokrok priemyslu. Jeho vývoj však ovplyvnili aj obe svetové vojny. Ako každý vojenský konflikt v dejinách ľudstva, aj prvá a druhá svetová vojna, sa stali katalyzátormi nielen materiálnych a spoločenských premien, ale aj priemyselného a technického rozvoja.