Protižidovská karikatúra z publikácie: Ctibor Pokorný - Židovstvo na Slovensku

„Však sme sa mali dobre“, zvyknú vraj spomínať pamätníci na obdobie slovenského štátu. Áno, mali, ale nie všetci. A pre iných to „mať sa dobre“ jedných, nevyhnutne znamenalo strádanie, utrpenie, dokonca smrť... Rozhodne najtemnejšou stránkou obdobia slovenského štátu bol holokaust: očiernenie, odľudštenie, zvecnenie, odsun a následne likvidácia viac ako 70 000 obyvateľov židovského pôvodu zo Slovenska. Antisemitizmus, latentne prítomný v slovenskej spoločnosti, získal za slovenského štátu oficiálne posvätenie. Bol súčasťou kultúrnej i ekonomickej politiky štátu, jedným z hlavných motívov jeho propagandy. Protižidovská propaganda pritom prúdila do povedomia Slovákov všetkými disponibilnými kanálmi. Prostredníctvom dennej i „oddychovej“ tlače, rozhlasového i filmového vysielania, formou štvavých plagátov vylepovaných na plagátovacích plochách, dedinských výveskách či v krčmách.

Hoci slovenskí politickí predstavitelia ešte v roku 1942 (prvá vlna deportácií, viac než 57 000 obetí) nemohli vedieť, mohli však už tušiť, že posielajúc svojich židovských spoluobčanov nenávratne do „pracovných táborov“, ich odsudzujú na smrť. Už samotné rasové zákony a arizačný proces – štátom riadené a posvätené okradnutie, doslova ožobráčenie Židov a ich nemilosrdné vysťahovanie zo Slovenska, boli dostatočne nehumánne. Zvlášť zahanbujúcim faktom je, že to bolo z prvej európskej krajiny, mimo Ríše, ktorá z vlastnej iniciatívy radikálne riešila „židovskú otázku“ a za vysťahovanie svojich Židov Nemecku dokonca zaplatila. Prvá vlna deportácií sa diala v slovenskej réžii, druhá, po povstaní, už v réžii Nemecka. Netreba však zabudnúť, že nie všetci Slováci boli antisemiti. V relatívne malej krajine žilo aj pomerne veľa záchrancov Židov – mužov a žien, ktorí s nasadením vlastného života i života svojich blízkych, ukrývaním alebo inou pomocou zachránili život druhým. Dodnes týchto statočných ľudí bolo ocenených izraelským štátnym vyznamenaním „Spravodlivý medzi národmi“.

V rámci tzv. arizácie sú židovskému obyvateľstvu na Slovensku odobraté všetky druhy majetkov v celkovej hodnote asi 4 miliárd korún slovenských. V jej dôsledku stráca väčšina Židov žijúcich na Slovensku schopnosť uživiť sa. Stávajú sa sociálnym bremenom štátu, ktorý ich pripravil o všetko (Gasparik, sen X skutočnosť UDALOSTI SLOVENSKÉHO ŠTÁTU V 4 KAPITOLÁCH , 2016)

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)