Brooch

Od začiatku 60. rokov 20. storočia patrí Anton Cepka medzi výrazných predstaviteľov slovenského moderného šperkárstva. Počas niekoľkých desaťročí bolo jeho dielo ohodnotené viacerými významnými oceneniami, jeho práce sú dnes súčasťou mnohých domácich a zahraničných zbierok. Svojím konštruktivistickým jazykom si jeho tvorba získala uznanie i na medzinárodnej scéne. Od počiatočného záujmu o plasticky zvrásnený povrch roztavenej hmoty kovu sa v druhej polovici 60. rokov dostal k tvorbe geometricky štylizovaných objektov.

V roku 1968 sa stal členom Klubu konkretistov. V rovnakom období vznikla i brošňa, rozvíjajúca hru základných geometrických prvkov; hladký kov je perforovaný, jednotlivé vrstvené plochy sú doplnené farebným akcentom a optickými šošovkami. Cepkovu tvorbu charakterizuje premyslená kompozícia i precíznosť v detaile s použitím relatívne jednoduchých prostriedkov – zásadným elementom je motív mriežky. Neodmysliteľným materiálom jeho šperkov je striebro, ktoré dopĺňa farebnými polodrahokamami, perleťou, bridlicou, šošovkami, časťami z umelej hmoty, prípadne detail akcentuje použitím farebného laku. Šperk chápe ako sochársku kompozíciu, sochárstvo a šperkárstvo hodnotí ako rovnocenné profesie. S ľahkosťou prekračuje zmenu v mierke – či už v prípade šperku v súvislosti s telom nositeľa, alebo ako objektu v komunikácii s priestorom exteriéru alebo interiéru.

Do šperkov i priestorových plastík vstupuje často kinetický element, pohyb je spôsobený vzdušným prúdom alebo samotným nositeľom. V priebehu 70. a hlavne od 80. rokov došlo v tvorbe šperku k určitej redukcii hmoty, zvýrazňuje sa grafická kresba perforovanej mriežky. Objekty inšpirované svetom techniky sa premieňajú na drobné architektúry, kozmické moduly, Da Vinciho „lietajúce stroje“. 
 

Zuzana Šidlíková ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.