Dismantling

Problém bezpredmetnej, teda „absolútnej maľby“ sa na Slovensku vynoril až na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov. Vtedy vzniká niekoľko diel navzájom spriaznených umelcov Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, ktorí atakujú hranice abstrakcie. Obzvlášť Ľ. Fulla vďaka svojej schopnosti systematicky analyzovať základné prvky zobrazenia mal k nepredmetnému umeniu blízko. Na obálke básnickej zbierky Jána Roba Poničana Demontáž (1929) nielenže zreteľne uplatnil zásady novej typografie, ale názov celkom vystihuje aj jeho vlastnú výtvarnú metódu. Podobne ako keď malí chlapci rozmontujú svoju hračku, aby zistili ako funguje, on sám najprv rozloží súvislý obraz sveta na elementy, preskúma ich a znova zostaví, ale pritom ich čiastočne ponechá v pôvodnej zmäti. Okrem toho Fulla disponoval univerzálnym talentom, „schopnosťou myslieť intermediálne“ (Dagmar Poláčková: Fulla 2002, 2002) – autor sa totiž okrem takzvanej voľnej tvorby venoval celej šírke aplikovaných výtvarných disciplín. Práve podnety z modernej typografie, využívajúce minimalistické výtvarné prvky, elementárne znaky, mohol preniesť do svojich obrazov a grafík.

Aurel Hrabušický ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (SNG, 2011) - str. 192-193