Nápisy

Tento nenápadný, potmehúdsky zmysel pre humor sa objavuje vo viacerých záberoch, ktoré Bartoš získal počas svojich pracovných výjazdov na vidiek. Okrem povinných snímok z roľníckych družstiev pre časopis, so zjavným potešením zaznamenával texty propagandistických hesiel v prostrediach, v ktorých pôsobili obzvlášť nemiestne.

Pôvodne surrealistickú poetiku absurdných kombinácií nesúrodých objektov obohatil o nový aktuálne „socialistický“ alebo v inom slova zmysle konceptuálny rozmer. Prvýkrát sa tu viditeľne prejavuje jeho neskoršie vyslovená autorská zásada: „Usilujem sa predvídať, čo je z dnešnej reality pominuteľné“.

Môžeme len ľutovať, že aj vzhľadom na fragmentárne zachovaný archív sa z prvých desaťročí Bartošovho fotografovania zachovalo pomerne málo snímok tohto druhu. Predstavujú totiž jeho najväčší prínos do dejín slovenského dokumentu na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Je príznačné, že nevynikajú ani zvláštnou
fotografickou atmosférou, ani štýlom a kompozíciou – sú strohým dokumentom v najčistejšej forme. Dôležitejšia je autorom uvedomená a zaznamenaná súvzťažnosť vizuálnych faktov, produktov svetonázoru danej epochy, dokladov toho nemysleného alebo nedomysleného v spoločenských aj individuálnych stratégiách.

Aurel Hrabušický ● Juraj Bartoš. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2009.