Výnimočné situácie sprevádzajú nárast viery vo vyššiu moc a väčšiu pozornosť k magickým obrazom a rituálom. Masovo mediálne sledované slávenie najväčších kresťanských sviatkov Veľkej noci z Vatikánu miestami pripomínalo na pozadí talianskej epidemiologickej tragédie tento rok atmosféru z filmov Paola Sorrentina. Pápež výnimočne neslúžil pobožnosť krížovej cesty na Veľký piatok z rímskeho Kolosea, ale z ľudoprázdneho Námestia svätého Petra. Sprevádzalo ho len niekoľko civilných osôb, ktoré niesli kríž — lekári a sestry z vatikánskej nemocnice a príbuzní odsúdených z padovskej väznice, od ktorých pochádzali aj emotívne meditácie pri zastaveniach, inšpirované vlastnými príbehmi. Nezabudlo sa ani na magickú silu obrazov. Krucifix z Kostola sv. Marcella, ktorý údajne v roku 1522 odvrátil veľký mor v Ríme a zázračná ikona Božej Matky (Hodegetrie) zvanej ešte za čias Rímskej ríše Salus populi Romani (Ochrankyňa, doslova „zdravie“ rímskeho ľudu) z Baziliky Santa Maria Maggiore. Mágia obrazu pochádza priamo od jej zakladateľa Ježiša Krista, keďže ide o jednu z ikon, ktorej zázračný vznik je pripisovaný sv. Lukášovi evanjelistovi osobne.
Zázračný účinok modlitieb k Panne Márii rozpracúva mnoho námetov z dejín umenia. Materskú starostlivosť voči veriacim symbolizuje najmä jej rozvinutý plášť. Ruská ikona Panny Márie Ochraniteľky zo zbierok SNG má doslova tému Radosť Všetkých súžených (Вcex Cкopбящих Paдocть). Matka Božia (Theotokos) má hlavu a krk zahalené závojom a rukami v póze orantky dvíha svoje vrchné rúcho. Obklopujú ju trpiaci prosebníci, ku ktorým posiela anjelov, prinášajúcich úľavu. Drapérie odevov presnou kresbou línií vykresľujú zobrazené telá vpísané do výjavu, dôsledne ich skrývajú a zároveň zdôrazňujú ich krehkosť. Podľa ruskej pravoslávnej cirkvi sa divotvorná moc tohto typu ikony ukázala pri uzdravení nevyliečiteľne chorej sestry moskovského patriarchu v roku 1688. Už oveľa skôr však poskytovala veriacim ľuďom úľavu v ich starostiach a chorobách ako vyjadrenie nežnej ženskej starostlivosti nebeskej matky. Gesto zdvihnutého ochranného plášťa (v nemčine Schutzmantel) bolo obľúbeným ikonografickým typom Márie Ochrankyne aj v západokresťanskom stredoveku.
Vyjadruje milosrdenstvo nad hriešnikmi a vyskytovalo sa najmä pri výjave Posledného súdu, kde témou nádeje a odpustenia vyvažovalo hrôzostrašné predstavy posmrtnej púte stredovekého kresťana — váženia duší, očistca a pekelných múk.
Pôvabný príklad takéhoto usporiadania nájdeme na Slovensku vo freskovej výzdobe gotického Kostola Obetovania Pána (Ku cti Očisťovania Panny Márie) v Smrečanoch. Pod Máriiným roztvoreným rúchom sa tlačia desiatky ľudí, ktoré symbolizujú mníchov z pôvodnej legendy o zjavení plášťa, vybraných prosebníkov a donátorov, prenesene však celé ľudstvo, ktorému je mater omnium, matkou všetkých. Tušíme, že v zobrazení zázračnej látky rozprestretej ako jaskyňa či klenba nad celým svetom sa ozýva aj veľmi starý archetypálny obraz Veľkej Matky prírody, darkyne a ochrankyne života.
Lucia Gregorová Stach ●
“Sedem” (vz)rúšok o zložitých vzťahoch duše, tela a látky. (Medium.com)
