Still Life with Game

J. B. Tyssens sa usiloval o vlastný výtvarný štýl, pričom vo svojich kompozičných schémach citlivo reagoval aj na nové spôsoby zobrazenia loveckých zátiší v holandskom maliarstve 2. pol. 17. storočia. Dokladom je aj jeho neveľký bratislavský obraz stvárňujúci tri zvieratá: uloveného tetrova, zajaca a bojazlivo prichádzajúceho, avšak zvedavého poľovníckeho psa. 

Prísnu, strohú geometrickú skladbu pozadia porušuje aranžovanie ich tiel, ktoré svojím umiestením a postojom vytvárajú jasný systém barokových diagonál. Ak tradičnú flámsku líniu v diele „zastupuje“ tetrov a zvedavý malý pes, potom visiaci zajac dokladá umelcovu znalosť tvorby holandského maliara Jana Weenixa (1642 — 1719). 

Aj J. B. Tyssens sa v bratislavskom diele inšpiroval „weenixovským“ zátiším so zajacom, ktorý napoly visí na háku dolu hlavou, napoly leží na zemi. Hoci kompozíciu spoluvytvára aj tetrov so psom, hlavnú pozornosť sústredil maliar práve na neho. Okrem divadelného aranžmán jeho tela uprostred obrazu sa jeho kožušina vyznačuje bohatou škálou farieb s jemným rozlíšením tvrdšej srsti na chrbte a hebkejšej na bruchu, ktorá doslova žiari voči potemneným tónom pozadia. 

Tyssens sa však vyhol dekoratívnosti typickej pre kompozície Jana Weenixa tým, že zredukoval počet zvierat, potlačil iluzívny priestor, vynechal priehľady do krajiny a zobrazenie zbraní a poľovníckych trúb. Drobný formát jeho obrazu nie je určený do reprezentatívnych priestorov paláca či zámku, ale do meštianskeho interiéru.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.