date: | |
measurements: |
výška 40.0 cm, šírka 58.5 cm |
work type: | architecture |
object type: | architektonický návrh |
material: | pauzovací papier |
technique: | pencil |
institution: | Slovenská národná galéria, SNG |
inventory number: | A 717/20 |
in collections: |
Miloš Emil Belluš je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tvorby a reflexie modernej architektúry 20. storočia na Slovensku. Absolvoval architektúru na ČVUT v Prahe u Wágnerovho žiaka profesora Antonína Engla (1923). Študoval aj s Karlom Honzíkom, členom študentského zoskupenia Puristická štvorka. Zrejme i vďaka týmto vplyvom Belluš usiloval o prepojenie wágnerovskej klasicizujúcej moderny s avantgardnou funkcionalistickou architektúrou a neskôr v architektúre socialistického realizmu aj s architektúrou ľudovou a formami tzv. spišskej renesancie. Syntézu takto diferencovaných prístupov k tvorbe mu umožňoval klasický nárok na krásu, ktorá mala v jeho tvorbe integrovať požiadavky „funkčnosti, racionálnosti a ľudovosti“ (Belluš), ako aj nových, aktuálnych spôsobov stavania.
Areál automatizovaného veľkomlyna NUPOD v Trnave navrhol M. E. Belluš v spolupráci so statikom G. Margótšim. Štúdia a vykonávací projekt uložený v zbierke SNG obsahuje 38 výkresov celku a detailov stavebného súboru. Návrh vznikal v etapách, najskôr varianty situácie, rozvrh mlyna, transformačnej stanice, administratívnych a obytných budov (január – október 1937), neskôr riešenie budovy expozitúry (september 1941).
Z návrhu budovy mlyna, ktorá je tu publikovaná, vyplýva, že Belluš ju pochopil ako adíciu základných geometrických telies: valcov obilného sila, veľkého hranolu mlynskej haly a menších hranolov skladov. Každé z týchto základných telies zodpovedá diferenciácii funkcií mlyna a umocňuje ich. Aj vnútorné členenie jednotlivých poschodí podlieha zmenám podľa logiky rozlíšenia a následnosti prevádzok. Výraz celej kompozície je založený na radení hmôt aj na kontraste plných hladkých a presklených rastrovaných stien. Belluš sa neskôr v projekte mlyna v Trenčíne pokúsil túto voľnejšiu trnavskú kompozičnú schému integrovať do sústredného, zovretejšieho celku.
Mlyn v Trnave sa už krátko po realizácii tešil veľkému výstavnému aj publikačnému ohlasu. Dobová kritika a historiografia oceňovala najmä „harmonickú kompozíciu“ súboru (Sfaellos a Kusý) a s odkazmi na Le Corbusierovu koncepciu architektúry vyzdvihovala predovšetkým: „Železobetónové valcové telesá obilných síl, ... na ktorých sa odzrkadľuje krása veľkých nezdobených telies premodelovaných svetlom a tieňom.“ (Kusý). Dodnes je trnavský mlyn považovaný za vrcholné dielo Bellušovej architektúry 30. – 40. rokov, za jeden z etalónov funkcionalistickej architektúry na Slovensku.
Monika Mitášová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.
Your selected artwork should start downloading automatically.
Downloadable digital reproductions of artworks on Web umenia are available as public domain. You can download them in high resolution and use them for both private and commercial use – i.e. copy, modify and share freely.
When sharing, please include:
Emil Belluš – NUPOD Grain Milling Facility, Trnava , 20. storočie, 1. polovica, 1937–1941, Slovenská národná galéria, SNG, https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.A_717-20
If you intend to use the reproduction for commercial purpose, please inform us in advance, our experts can offer advice.
Your selected artwork could not be downloaded at this time. Please try again later.
If the problem persists, contact us at lab@sng.sk