Hladní

Z košického okruhu a z Krónovej školy vyšiel grafik Koloman Sokol (1902 – 2003), iný výrazný predstaviteľ sociálneho umenia, ktorého dielo sa stalo ďalším dôležitým pilierom modernej výtvarnej tradície a zohralo iniciačnú úlohu v rozvoji grafickej tvorby. Bývalý mäsiarsky učeň sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia, aj napriek skutočnosti, že väčšiu časť svojho dlhého života (veď zomrel ako vyše storočný) prežil v zahraničí, hlavne v Spojených štátoch amerických.

Súdobú realitu reflektoval mimoriadne drsným až krutým spôsobom. Ako napísal spisovateľ Dobroslav Chrobák, vynášal na povrch „...iba tie zakrvavené franforce, ktoré vylovil zo dna života medzi robotníkmi, prostitútkami, vojakmi, v krčmách na periférii, v nocľahárňach pre nezamestnaných, v uhoľných baniach“. Sokol stál vždy na strane ubiedeného, vykorisťovaného, trpiaceho, zraňovaného človeka, ktorý preň reprezentoval celé ľudstvo.

Už začiatkom 30. rokov 20. storočia sa predstavil ako mimoriadne zrelý tvorca grafických listov, ktoré upútali nielen technickou virtuozitou, drsným naturalizmom i psychologickým ponorom, ale najmä silou výrazu: V ohni (1929), Pred odchodom, V cirkuse (1930), Hladní, Za cieľom | Baníci (1931). Úderné, expresívne grafické listy postrádali akékoľvek náznaky sentimentality, nostalgie či melanchólie, vyznačovali sa dovtedy nevideným dramatizmom, obohateným o prvky karikatúrnosti i sarkazmu. Tieto výjavy podmienené aj bolestivými osobnými spomienkami videl tak v Košiciach, ako aj v Prahe, kde žil a študoval, i v Mexiku, kde od roku 1938 pôsobil na grafickej škole a akadémii.

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)