Ilustrované knihy pre deti majú na Slovensku bohatú tradíciu. V roku 2015 oslávilo Bienále ilustrácií Bratislava už 50. výročie a aj vďaka iniciatívam ako je špecializovaná galéria Toto! sa tvorba slovenských ilustrátorov znova dostáva do popredia. Asi každý z nás mal v detstve svoju obľúbenú knižku, ktorá nás ilustráciami vťahovala do sveta fantázie. Ak oprášite svoju rodinnú knižnicu, nájdete v nej knihy pre deti, ktoré nezostarli a svojou hravosťou a výtvarným prevedením sa vyrovnajú aj tým dnešným.
Jaroslav Vodrážka - Macko Mrmláč (1970)
Český výtvarník Jaroslav Vodrážka počas svojo pôsobenia v Martine učil, kreslil pre časopisy Včelka a Slniečko a pomáhal pri založení bábkového divadla. Spolu s Jánom Hálom sa zaslúžili o "rozbeh" ilustrovania kníh pre deti na Slovensku. Vodrážka sa venoval okrem ilustrovania aj písanu kníh. Macko Mrmláč je príbeh o malom medvedíkovi (a neskôr veľkom medveďovi), ktorý sa ocitol v rukách baču a stal sa valachom.
Jaroslav Vodrážka - Macko hrá na píšťalke
Jozef Cíger Hronský - Zlatý dážď (1944)
Emil Makovický sa podobne ako Vodrážka podieľal na tvorbe vizuálu a ilustrácií pre časopis Slniečko. Vo svojej dobe išlo o jeden z najlepších časopisov pre deti, prinášal kvalitné beletristické texty a ilustrácie. Hronského výber a spracovanie ľudových rozprávok "Zlatý dážď" vyšiel po prvý krát v roku 1933, ďalšie vydanie s ilustráciami Makovického malo vyjsť o 10 rokov neskôr, ale zastavila ho vojna. Kniha s pôvodnými ilustráciami "ožila" v roku 2008, kedy ju vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo nielen v tlačenej, ale aj elektronickej podobe.
Emil Makovický - Obálka ku knihe J.C.Hronského Zlatý dážď
Martin Benka - Uspávanky (1945)
Známy Benkov cyklus listov s notovým zápisom uspávaniek pre najmenších dnes už nekúpite ani v antikvariáte, ide o zberateľský kúsok. Vyšiel v Matici slovenskej a obsahuje desať obrazov, na ktorých matka uspáva svoje dieťa počaš práce na poli, alebo v kolíske. Výber ľudových uspávaniek pochádza zo zbierky Karola Plicku, ktorý počas svojho pôsobenia na Slovensku zapísal v notácii viac ako 25-tisíc melódií. Hlbší vzťah k hudbe mal aj Benka - hral na husle a jedny dokonca zostrojil aj sám, môžete ich vidieť v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Martin Benka - Usniže mi, sníčok... Ilustrácia k slov. uspávanke
Janko Hraško a iné rozprávky (1957)
Ľudovít Fulla bol nielen výborný maliar, ale aj kresliar. Mnohí z nás sa po prvý krát s jeho tvorbou zoznámili práve v knihách pre deti. Jeho husté šrafovanie a rozstrapkaná čierna línia je ľahko rozpoznateľná, ilustráciám nechýba humor a fantázia, používa žiarivé sýte farby. Fullu v tvorbe aj v jeho rozprávkových ilustráciách inšpirovalo ľudové umenie, detská kresba a jej milá naivita a tiež stredoveké maliarstvo.
Ľudovít Fulla - Návrh na obálku knihy Janko Hraško a iné rozprávky
Štefan Žáry - Ako dočiahneme slnce (1978)
Ilustrátorská tvorba slovenskej výtvarníčky českého pôvodu Blanky Votavovej je síce menej známa, ale rovnako čarovná ako tvorba známejších kolegov. Jej ilustrácie sú minimalistické a lyrické, skrášlila nimi aj viaceré zbierky básní. Jednou z nich zbierka básní s témou prírody Ako dočiahneme slnce od predstaviteľa nadrealistickej poézie Štefana Žáryho, ktorá sa v 5. ročníku na hodinách Literatúry preberá ako príklad "poézie nonsensu".
Blanka Votavová - Ako dočiahneme slnce, Páv
Alexej Tolstoy - Zlatý kľúčik alebo Buratinove príhody (1984)
Grafik, ilustrátor a maliar Peter Kľúčik je absolventom "legendárneho" oddelenia grafiky a knižnej tvorby profesora Albína Brunovského. Známa je jeho "fantastická zoológia" - vyobrazenia divotvorných zvierat a prírody. Ilustroval "kultové" vydanie Pipi Dlhej Pančuchy od Astrid Lindgrenovej, alebo ruskú verziu talianskej rozprávky o Pinocchiovi. Postavička chlapca vystrúhaného z dreva sa v Kľúčikovom podaní na ceste za zlatým kľúčikom ponára do zvieracieho sveta, stretáva kamarátov pod nadvládou zlého bábkara, ale na rozdiel od Pinocchia mu pri každom klamstve nerastie dlhší nos. Neveríte? Predsvedče sa na ilustráciách :)
Peter Kľúčik - Frontispice ku knihe Zlatý kľúčik
Hovhannes Thumanjan - Chrabrý Nazar (1987)
Jana Kiselová-Siteková študovala tak ako mnohí ďalší ilustrátori u profesora Vincenta Hložníka. Za ilustrácie ku knihe Chrabrý Nazar získala v roku 1987 čestné uznanie v súťaži Najkrajšie knihy. Zaujmú už na prvý pohľad nielen svojou farebnosťou, ale aj technikou. Autorka kreslila perom, tušou, temperom a akvarelom na tenkú látku pripevnenú na kartón - detaily textúry pekne vyniknú, ak si na Webe umenia kliknete na "zoom". Samotná kniha arménskeho spisovateľa rozpráva nadčasový príbeh o zbabelom Nazarovi, ktorý sa hrou osudu stane panovníkom.
