Discover art's branching pathways

Umelci Skupiny Mikuláša Galandu tvorili vo výsostne individualizovaných výtvarných programoch, nespojil ich spoločný štýl alebo jedno médium, ale názor, že je naliehavé vrátiť sa k myšlienkam slovenského predvojnového moderného umenia a odmietnuť socialistický realizmus.

Sochár Vladimír Kompánek (1927 – 2011) vo svojej kompozícii zobrazil tradičný ikonografický námet madony s dieťaťom ako vertikálnu figúru, vytvorenú technikou drevorezby. Do jedného tvaru spojil rôzne fragmenty, náznaky foriem ihličnatých stromov, architektúry ako symbolov krajiny svojho detstva v rodnom Rajci. 

V minulosti bol Rajec významným centrom remesiel, preslávený remeselným rezbárstvom. Kompánka v jeho sochárskej tvorbe táto tradícia nesmierne inšpirovala. Jeho pozornosť však nepútalo umelecké rezbárstvo, ale vtedy bežne používané úžitkové predmety – korytá, kolesá, schody, brány, štíty a trámy domov, studne. Podľa neho „boli prirodzenejšie a dôstojnejšie, neprotirečili sa zákonom dreva“.

Figúra Stojaca matka stĺpovitým tvarom nesie odkaz nielen na architektonický prvok, ale je v ňom prítomný rešpekt ku kmeňu stromu a k drevenému materiálu so zachovaním všetkých jeho prirodzených daností, ako sú farebnosť, štruktúra, procesuálnosť a „živosť“ dreva, ba dokonca vôňa.