Miloš Urbásek bol pomerne významnou osobnosťou na umeleckej scéne druhej polovice 20. storočia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Z domáceho hľadiska je dôležitá jeho účasť na bratislavských Konfrontáciách – sérii spočiatku neoficiálnych výstav. V zahraničí sa zas presadil ako jeden z hlavných predstaviteľov tzv. lettrizmu – umeleckého smeru, ktorý pracuje s písmom ako materiálom. Veľmi výraznou črtou Urbáskovej tvorby je totiž narábanie so širokým spektrom možností, ktoré môže poskytnúť jeden relatívne jednoduchý motív – grafému.
Písmená a číslice nie sú v umeleckej tvorbe ničím novým, no v tomto prípade fungujú ako predmet estetického záujmu. Miloš Urbásek zbavuje tieto znaky akéhokoľvek významu a používa ich ako podklady pre akési ornamenty. Spočiatku sú bez problémov rozpoznateľné, slúžia ako prvky umeleckej kompozície – písmeno/číslica sa opakuje, niekedy v rôznych farebných prevedeniach a premyslene ich rozmiestňuje na plochu.
Miloš Urbásek - Théma S-V, (1965)
V ére prebiehajúcich Konfrontácii, ktoré nadšene predstavili záujem o štrukturálnu abstrakciu, Urbásek grafémy, vtedy väčšinou písmená, prekrýva v polopriesvitných vrstvách. Akcent na určitý znak potom dosiahne farebným odlíšením. Osobitú časť Urbáskovej tvorby však predstavuje zdôrazňovanie výtvarnej stránky znakov, keď autor pracuje iba s ich výrezom. Grafémy tak prestávajú byť rozpoznateľné, autor vyníma ich estetickú kvalitu tak ako historik umenia poukazuje na zaujímavý ornament. No Urbásek nezostáva len pri poukázaní. Výrezy ďalej opakuje, otáča a variuje, prípadne kombinuje ich farebné prevedenie. Vznikajú tak diela, ktoré sú opticky atraktívne. A aj napriek tomu, že vychádzajú z konkrétnych figúr, sú príkladom výtvarných postupov geometrickej abstrakcie.
Miloš Urbásek - Théma 0-35, diptych (1966)
Tieto postupy Urbásek prehlbuje v ďalšej etape tvorby, keď v odskúšaných kompozíciách variuje farebné polia. S variáciami farebných geometrických tvarov a výrezov pracuje najmä začiatkom 70. rokov, pričom sa sústredí aj na vzájomné pôsobenie použitých farieb.
V neskorej fáze tvorby Urbásek postupne opúšťa konkrétne grafémy, ale motív zápisu zostáva stále prítomný – ťahy štetcom odkazujú na písomný prejav. A tak osciluje na hranici abstrakcie expresívnej. Jeho diela sú zároveň často povýšením písania na výtvarnú umeleckú tvorbu.
Návrhy pre pedagógov na motivačné cvičenia
Živé písmená
Základom hry je tvorenie písmen z vlastného tela. Či už to bude začiatočné písmeno mena, vylosované písmeno, slovo, ktoré má vytvoriť skupina žiakov. Ostatní hádajú, o aké písmená ide. Hra môže mať rôzne variácie: 1 písmeno vytvorí 1 žiak, 1 písmeno tvoria 2, 3 žiaci alebo skupina. Pre mladšie deti je ľahšie vytvárať písmená napr. ležiac na koberci. Týmto spôsobom si môžete zahrať aj živé pexeso: 2 žiaci idú za dvere. Ostatní vytvoria dvojice a vyberú si spoločné písmeno. To vytvorí každý z dvojice iným spôsobom (v priestore by nemali stáť vedľa seba). Žiaci, ktorí boli za dverami, hľadajú páry. Po mene vyvolávajú spolužiakov, ktorí predvedú svoje písmeno. Hráč, ktorý nájde dvojicu, získava bod. Pexeso môžete hrať aj so slovami začínajúcimi na rovnaké písmeno.
Písmenkový orchester
2 skupiny sa striedajú vo výslovnosti hlások dohodnutého slova (napríklad d-i-e-l-o) tak, aby slovo znelo ako celok. Učiteľ „diriguje“ striedanie skupín. Ak sa to žiakom podarí, môžu vyskúšať aj ďalšie úrovne: hovoriť hlásky ostro (staccato) a striedať sa v presnom rytme, predlžovať hlásky a ťahavo ich prelínať (legato), striedať výslovnosť samohlások a spoluhlások. Ak vám tento orchester zafunguje, vyskúšajte si aj číselnú skladbu skladateľa Toma Johnsona zo série tzv. correct music –predvídateľnej hudby. Podľa partitúry sa striedajú 2 zbory vo vyslovovaní číslic raz – dva – tri – a ďalších, pričom 1 zbor hovorí vždy 1 číslovku. Dirigent sa pri dodržiavaní tempa môže riadiť metronómom. Skladbu môžete ďalej rozvíjať hlasnejšími a tichšími sekvenciami, zrýchľovať či spomaľovať, striedať ostré alebo ťahavé čísla.
1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 1 1 1 1 2 2 1 1 1 1 1 2 2 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 1 1 2 2 2 2 2 1 1 2 2 2 2 2 2 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 3 2 2 2 ...
Návrhy výtvarných aktivít
Využiť predpoklad, že každý text je znaková šifra. Vo vyšších ročníkoch pracovať s možnosťami kódovania a rozvíjania asociatívnosti.
Predpríprava: Vytvoriť šablóny písmen - 1 písmeno na A4 (čím komplikovanejšie písmená, tým zaujímavejší výsledok), rôzne veľkosti písmen, farebné papiere, zrkadlá.
Kompozícia, delenie farieb, kontrast: každý žiak si z pripravených písmen vylosuje jedno, ktoré prekreslí na farebný papier a vystrihne. Farebné písmeno rozstrihne na 4 časti: z 1.časti v 4 skupinách vytvoria žiaci spoločnú kompozíciu. Z 2.časti na veľký papier postupne ukladajú fragmenty písmen, každý musí priradiť význam k fragmentu, ktorý ide nalepiť (od abstraktného ku konkrétnemu). Z 3.časti písmena žiaci vytvoria kompozíciu podľa delenia na teplé a studené farby. Štvrtú časť písmena si medzi sebou vymenia, dokreslia a vymyslia vlastné písmeno.
Symetria: žiaci rozdelia abecedu na symetrické a nesymetrické písmená (zohľadňovať vertikálnu a horizontálnu os). Nesymetrické obtláčať pomocou monotypie, vznik nového písma. Šablóny symetrických písmen prestrihnúť na dve rovnaké časti. Na veľký papier podľa ôs lepiť symetricky časti písmen.
Asociačné cvičenia: maľovanie písmen popamäti (so zavretými očami, príp. obojručne). Premyslieť odkaz a spôsob šifrovania. Na štvorcový formát potom lepiť písmená podľa vymyslenej šifry.
Miloš Urbásek - Séria O-III., (1966)
Vypracovalo Oddelenie galerijnej pedagogiky, SNG
Titulný obrázok: Miloš Urbásek - Séria 3-VI. (1967)
Ďalšie súvisiace diela nájdete v kolekcii Šifry Miloša Urbáska
Článok bol publikovaný v časopise Dobrá škola, VII. ročník/číslo 5